Internetoví podvodníci prichádzajú s čoraz presvedčivejšími spôsobmi, ako sa dostať k peniazom svojich obetí. Jeden z najzákernejších trikov cieli dokonca na ľudí, ktorých už raz okradli. Ozve sa im údajný odborník, advokát, hacker alebo dokonca zástupca úradu a oznámi im dobrú správu. Stratené peniaze sa vraj podarilo vystopovať a existuje spôsob, ako ich dostať späť.
Národná banka Slovenska pred podobnými praktikami výslovne varuje. Útočníci sa vydávajú za ľudí alebo organizácie schopné obnoviť ukradnuté peniaze, pričom od obete najskôr požadujú ďalšiu platbu. Práve to robí tento typ útoku mimoriadne nebezpečným. Obeť už raz prišla o stovky, tisíce alebo dokonca desaťtisíce eur a vidina možnosti získať stratené peniaze späť môže byť veľmi silná. Podvodník pritom často presne vie, na akú emóciu má zatlačiť.
Sľubujú, že peniaze vystopovali
Scenár môže mať viacero podôb. Útočník sa predstaví ako „etický hacker“, právnik, pracovník spoločnosti zaoberajúcej sa vymáhaním peňazí alebo človek spolupracujúci s políciou či iným úradom. Tvrdí, že našiel kryptomenovú peňaženku alebo účet, na ktorom skončili peniaze pôvodnej obete. Potom však príde výrazne pozitívna správa. Peniaze vraj možno zablokovať alebo vrátiť. Potrebné je však najskôr zaplatiť napríklad právny poplatok, poplatok za sieťovú transakciu, daň, AML overenie, administratívny poplatok alebo inú vymyslenú položku. NBS informovalo o prípade človeka, ktorý pôvodne prišiel pri kryptopodvode o 12 000 eur. Neskôr sa mu ozval údajný etický hacker s tvrdením, že peniaze dokáže získať späť. Stačilo zaplatiť 1 000 eur na začatie procesu. Po zaplatení sa však kontakt odmlčal a obeť tak prišla o ďalšie peniaze.
Používajú odborné výrazy, hovoria o blockchainovej analýze, reguláciách, právnych postupoch či spolupráci so zahraničnými orgánmi. Komunikácia môže začínať veľmi empaticky a podvodník sa snaží vzbudiť pocit, že presne chápe, čo obeť prežila. Postupne však začne vytvárať tlak. Údajné prostriedky treba zachrániť rýchlo, účet môže byť zablokovaný iba obmedzený čas alebo je potrebné okamžite zaplatiť poplatok, aby proces pokračoval. Po prvej platbe môžu nasledovať ďalšie. Ak obeť zaplatí „daň“, objaví sa poplatok za prevod. Po ňom príde overenie identity alebo ďalšia údajná administratívna prekážka.
Podvodníci sa môžu vydávať aj za úrady
NBS tiež upozorňuje, že podobní útočníci sa môžu vydávať aj za advokátov, políciu, daňový úrad alebo inú dôveryhodne pôsobiacu inštitúciu. Samotná Národná banka Slovenska pritom spotrebiteľov nekontaktuje s ponukou „záchrany“ ich peňazí a nikdy od nich týmto spôsobom nežiada prevod financií. Varovným signálom je aj požiadavka na inštaláciu programu do počítača alebo mobilu, zdieľanie obrazovky či odovzdanie prihlasovacích údajov do bankovníctva. Takéto požiadavky treba okamžite odmietnuť.
Ak ste už obeťou investičného podvodu, buďte mimoriadne opatrní voči komukoľvek, kto vás sám kontaktuje a sľubuje vrátenie peňazí. Neposielajte vopred žiadne „spracovateľské“, právne či sieťové poplatky a vždy si nezávisle overte meno človeka aj spoločnosti, ktorú údajne zastupuje.
Ak ste peniaze podvodníkovi už poslali alebo ste mu poskytli údaje ku karte či internet bankingu, NBS odporúča okamžite kontaktovať banku. Tá môže preveriť možnosti ďalšieho postupu, zablokovať kartu alebo zabezpečiť účet. Následne treba kontaktovať políciu a zmeniť kompromitované heslá. A hlavne, strata z prvého podvodu nie je dôvodom riskovať ďalšie peniaze.
