Slovensko je krajina, kde ľudia byty skôr kupujú, než si prenajímajú. Vo vlastnom byte alebo dome býva viac ako 90 percent ľudí, čo nás v Európskej únii radí hneď za Rumunsko. Vláda by to chcela postupne zmeniť. Premiér Robert Fico (Smer-SD) hovorí, že nájomné bývanie musí byť natoľko atraktívne, aby mu ľudia dali prednosť pred kúpou vlastnej nehnuteľnosti. Štát preto plánuje uzavrieť kontrakt na výstavbu ďalších vyše 1 000 nájomných bytov v Košiciach, Nitre a Bratislave.
Čísla Eurostatu ukazujú, že Slovensko je z hľadiska bývania pomerne výnimočné, aspoň čo sa týka porovnania so zvyškom Európy. V roku 2024 žilo vo vlastnom bývaní 93 percent Slovákov, kým priemer Európskej únie bol 68 percent. Vyšší podiel vlastníkov malo len Rumunsko s 94 percentami. Na opačnom konci rebríčka je Nemecko, kde vo vlastnom býva len 47 percent ľudí, a Rakúsko s 54 percentami.
Práve Rakúsko je pritom jednou z krajín, ktorými sa inšpiruje Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania. U našich susedov je bývanie v nájme bežnou a plnohodnotnou voľbou, nie len núdzovým riešením. Podľa Fica nájomné bývanie na Slovensku prakticky zaniklo v 90. rokoch. Ľudia vtedy dostali možnosť odkúpiť si družstevné alebo podnikové byty za pár tisíc korún, pričom väčšina túto príležitosť aj využila. Odvtedy sa nájom vníma skôr ako dočasné riešenie, kým si človek nekúpi vlastné.
Nie sociálne, ale štandardné byty
Premiér zdôraznil, že štát nestavia sociálne nájomné byty. Ide o bežné, štandardné byty, pri ktorých má byť nájomné nižšie ako na voľnom trhu. Ten je podľa neho pre mnohých ľudí jednoducho príliš drahý. Fico zároveň víta, že sa na výstavbe podieľa súkromný aj štátny sektor spoločne. Igor Choma, štátny tajomník ministerstva dopravy, doplnil, že kľúčom k úspechu je dobrá príprava, píše STVR. Architektúru, územné plánovanie, povoľovanie, technické riešenia, efektívnu výstavbu aj dlhodobú udržateľnosť podľa neho treba riešiť ako jeden celok. Cieľom vraj nie je len pridať nové byty do štatistík, ale ponúknuť ľuďom naozaj kvalitné a funkčné bývanie.
Plánovaný kontrakt, ako sme spomenuli, počíta s vyše 1 000 bytmi v troch mestách. V Košiciach sa má vybudovať 750 bytov. Na druhom mieste je Nitra, kde sa plánuje stavať okolo 300 bytov. Okolo 150 bytov sa potom plánuje pre hlavné mesto. Agentúra prvé štátne nájomné byty ponúkla na jar 2025 v bratislavskej lokalite Ovocné sady, kde išlo o 68 dokončených a zariadených bytov na Ivánskej ceste. V marci tohto roku evidovala viac ako 11-tisíc ľudí, ktorí o takéto bývanie prejavili predbežný záujem. Investori pri týchto projektoch platia zníženú 5-percentnú DPH, no podmienkou je, že byty musia držať v nájomnom režime 25 rokov.
Kto všetko môže o byt požiadať
Ak by ste mali o takýto byt záujem, najskôr je nutná registrácia v systéme agentúry. Generálna riaditeľka agentúry Eva Lisová vysvetlila, že žiadateľ nesmie mať dlhy voči štátu. Agentúra uplatňuje takzvané diskvalifikačné kritériá, takže prekážkou sú nedoplatky na daňovom úrade, v Sociálnej poisťovni či v zdravotných poisťovniach. Žiadateľ zároveň nesmie figurovať v registri exekúcií.
Dôvod spočíva v tom, že nakoľko nejde o sociálne byty, agentúra musí investičnému partnerovi zaručiť, že nájomníci budú spoľahlivo platiť. Uchádzať sa môžete aj vtedy, ak už vlastníte nehnuteľnosť. Systém vás však zaradí na koniec poradovníka, takže prednosť majú ľudia bez vlastného bývania.
Okrem bezdlžnosti musí žiadateľ spĺňať aj príjmové kritériá. Po odpočítaní životného minima mu musí zostať dosť peňazí na nájomné. Na druhej strane jeho príjem nesmie presiahnuť 8-násobok životného minima. Od 1. júla 2026 je životné minimum pre jednu plnoletú osobu 295,22 eura mesačne, čo znamená, že 8-násobok tejto sumy predstavuje približne 2 362 eur. Z toho vyplýva, že štátne nájomné byty nie sú určené len pre ľudí s nízkym príjmom. Získať ich môže aj veľká časť bežne zarábajúcich ľudí, ktorí však nemajú našetrený dostatok peňazí na hypotéku, prípadne sa nechcú viazať voči banke.
