Deti sa na vyučovaní sústredia podstatne lepšie, menej vyrušujú a cez prestávky sa viac rozprávajú. Takto vo výskume hodnotia obmedzenie mobilov riaditelia slovenských škôl. Jeho prvé výsledky predstavilo ministerstvo školstva. Organizácia digiQ, ktorá sa venuje zodpovednému používaniu technológií, výsledky víta a chváli. Zároveň však upozorňuje, že odložený mobil sám osebe deti nenaučí, ako sa majú v digitálnom svete správať. Školy by preto podľa nej mali dostať viac pomoci a stabilné peniaze na vzdelávanie v tejto oblasti.
Tri štvrtiny riaditeľov si všimli zlepšenie
Výskum robila Pedagogická fakulta Univerzity Komenského a zapojilo sa doň 1 075 škôl. Najčastejšie si riaditelia všimli to, že deti na vyučovaní lepšie dávajú pozor. Zlepšenie pozornosti a sústredenia zaznamenalo 77 percent z nich. Približne sedem z desiatich riaditeľov vidí aj lepšiu disciplínu a lepšie vzťahy medzi spolužiakmi. Pri disciplíne to bolo 71,5 percenta, pri vzťahoch 70 percent.
Organizácia digiQ hodnotí výsledky pozitívne a jasné pravidlá pre mobily považuje za dôležitý krok k zdravšiemu prostrediu v škole. Pripomína však, že deti trávia veľkú časť svojho času na internete aj mimo školy, kde nachádzajú veľa príležitostí, no rovnako aj rizík. Andrea Cox, riaditeľka organizácie, považuje za skvelú správu, že sa deti cez prestávky viac rozprávajú, budujú si vzťahy a na hodinách sa lepšie sústredia. Podľa nej však digitálny svet z ich života nezmizne len preto, že mobil na chvíľku odložia. Nemajú sa učiť len to, kedy mobil nepoužívať, ale aj to, ako ho používať bezpečne, zodpovedne a s kritickým pohľadom. Majú vedieť rozpoznať manipuláciu, overiť si informácie a chrániť svoje súkromie. Rovnako by mali vedieť, ako reagovať na nenávistné prejavy či kyberšikanovanie.
Učitelia nestíhajú technologickému pokroku
Podľa digiQ by sa mediálna a digitálna gramotnosť mala stať bežnou súčasťou vzdelávania. Školy na to však nemôžu zostať samy. Technológie sa menia veľmi rýchlo a učitelia majú často pocit, že nestíhajú sledovať ani samotný vývoj, ani to, čo deti zažívajú na internete. Pri sociálnych sieťach, manipulácii na internete, kyberšikanovaní či umelej inteligencii pritom nestačí, aby učiteľ tému poznal, musí ju vedieť deťom aj citlivo a zrozumiteľne vysvetliť. Cox upozorňuje, že od učiteľov sa dnes očakáva, že pripravia deti na život v digitálnom svete, no nástroje, no nie vždy dostanú nástroje, ktoré na to potrebujú. Mnohí si údajne nie sú istí, pretože technológie a trendy na internete sa menia rýchlejšie, než na ne dokáže reagovať vzdelávací systém. Ak má vyrásť generácia, ktorá sa vyzná v digitálnom svete, treba začať systematickou podporou tých, ktorí ju učia. Spoliehať sa len na nadšenie jednotlivcov alebo krátkodobé projekty jednoducho nie je dosť.
DigiQ preto považuje za kľúčové, aby vzdelávanie v tejto oblasti malo stabilné financovanie a podporu. Školy by mali mať k dispozícii dostupné vzdelávacie programy, učitelia priebežné vzdelávanie a k tomu kvalitné metodické materiály, ktoré sa budú pravidelne aktualizovať. Podporu by mali dostať aj organizácie, ktoré sa téme dlhodobo a odborne venujú. Školy by tak mohli lepšie, respektíve adekvátnejšie reagovať na nové problémy z digitálneho sveta a celá zodpovednosť by nezostala na jednotlivých učiteľoch. Zároveň by kvalitné vzdelávanie nezáviselo od toho, či sa konkrétna škola sama snaží, koľko má peňazí v rozpočte alebo či práve získala peniaze z nejakého krátkodobého zdroja.

Sociálne siete nemôžu rušiť len školy
Výskum potom ukázal aj to, že školy s problémami z internetu vedú ťažký boj. Takmer 86 percent riaditeľov považuje problémy, ktoré súvisia so sociálnymi sieťami a online prostredím, za neprimeranú záťaž pre školu. Aj to podľa digiQ potvrdzuje, že na riešení musí pracovať viac strán. Cox vysveteľuje, že škola nevyrieši všetky problémy digitálneho sveta, no celú zodpovednosť nemožno preniesť ani na rodičov. Potrebná je podľa nej spolupráca štyroch strán, teda školy, rodiny, detí a štátu. Školy majú mať podmienky na vzdelávanie a rodičia podporu, keď deťom nastavujú zdravé návyky pri používaní technológií. Deti by zas mali mať možnosť zapojiť sa do debaty o pravidlách, ktoré sa ich týkajú. Štát má napokon zabezpečiť, aby takáto spolupráca vôbec vedela fungovať.
A samozrejme, svoj diel zodpovednosti by mali niesť aj samotné digitálne platformy, ktoré by sa mali viac starať o bezpečnosť svojich služieb, najmä keď ide o deti a mladých ľudí. Bezpečný internet totiž nemôže stáť len na tom, či každý jednotlivec dokáže sám rozpoznať a zvládnuť všetky riziká.
Cieľom nie sú deti bez technológií
Organizácia vyzýva, aby sa popri vyhodnocovaní pravidiel pre mobily venovalo rovnako veľa pozornosti aj mediálnej gramotnosti, podpore učiteľov a vzdelávaniu rodičov. Pozitívne výsledky zákazu majú byť dôvodom na ďalšie kroky, nie znakom, že bezpečnosť detí na internete je úspešne vyriešená.
Cox na záver zdôraznila, že pomáhať treba najmä tým, ktorí deti vzdelávajú. Ich úlohou je vychovať generáciu, ktorá technológiám rozumie a vie ich využiť vo svoj prospech. Nemala by to byť generácia, ktorá sa im pre zákazy vyhýba.

