Technológie strojového učenia napredujú neuveriteľným tempom. Dnes už dokonca dokážu aj triediť a presne napodobňovať zvuky, ktorými sa medzi sebou dorozumievajú zvieratá. Výskumníci tento pokrok vítajú a vidia v ňom obrovskú šancu, ako lepšie pochopiť prírodu okolo nás. Niektoré odborné skupiny však dvíhajú varovný prst. Upozorňujú na to, že takýto výskum môže narušiť základné právo zvierat na súkromie a pokojný život.
Téme sa podrobne venoval aj článok v odbornom magazíne Springer Nature, píše New York Post. Jeho autori si myslia, že etika v súčasnom výskume vôbec neberie do úvahy jedno obrovské riziko. Tým je práve narušenie súkromia zvierat, ku ktorému dochádza pri hromadnom zbere dát o ich pohybe a zvukových prejavoch.
Odborníci vysvetľujú, že záujem o súkromie v podstate znamená snahu kontrolovať to, ako pôsobíme na svoje okolie. Keďže mnohé živočíchy žijú vo veľmi zložitých sociálnych štruktúrach, je celkom logické predpokladať, že takúto prirodzenú potrebu cítia aj ony.
Falošné nahrávky sú dvojsečná zbraň
Schopnosť rozprávať sa so zvieratami však pre voľnú prírodu predstavuje aj iné hrozby. Najväčšie kontroverzie momentálne vyvoláva technika takzvaného prehrávania, pri ktorej sa do divočiny z reproduktorov púšťajú vopred nahraté zvuky zvierat. Svoje o tom vie aj biológ Vittorio Baglione, ktorý celú svoju kariéru zasvätil mapovaniu zvukov vrán. Vraj ho priam ohromilo, ako mu modely umelej inteligencie pomohli roztriediť nahrávky a nájsť spoločné znaky v jednotlivých vraních “pokrikoch”.
Jeden z týchto zachytených zvukov napríklad preložil ako volanie o pomoc. Vrany ho používajú vtedy, keď potrebujú zvolať ostatných členov kŕdľa na spoločnú obranu svojho hniezda. Baglione sa s týmto zistením zdôveril agentúre Bloomberg, no zároveň pridal aj jedno varovanie.
Obáva sa totiž toho, že jeho výskum a nové objavy v zvieracej komunikácii by mohli zneužiť pytliaci alebo jednoducha ľudia so zlými úmyslami, ktorí by takto mohli vtáky nalákať do pasce.
Zneužitie dôvery
Ďalším problémom je, že púšťanie umelých zvukov do prírody dokáže zvieratá poriadne vystresovať. Človek tým môže rozbiť ich prirodzené sociálne prostredie a vyvolať medzi nimi zbytočné konflikty. Riziko je o to väčšie, ak daný človek vôbec nerozumie pravému významu daného zvuku.
César Rodríguez-Garavito z Newyorskej univerzity vysvetľuje, že takéto prehrávanie je problematické najmä preto, lebo priamo zneužíva prirodzenú dôveru zvierat. Zviera totiž na známy zvuk reaguje presne tak, ako si to želá ten, kto ho púšťa.
Vlani vydal podrobnú správu o tom, ako sa vyvíjajú modely pre zvieraciu komunikáciu. Priamo v nej varuje, že nová technológia môže zvieratá vystaviť davom ľudí, ktorí sa s nimi budú chcieť len tak pozhovárať, bez ohľadu na to, aký to na ne bude mať dopad. V tom najhoršom možnom scenári sa dokonca hovorí o cielenom premieňaní zvierat na zbrane.
Aby ochrancovia prírody ukázali, že umelá napodobenina zvuku naozaj dokáže uškodiť, pripomínajú jeden smutný prípad. V roku 2007 pustila zoologička Katy Payne slonovi nahrávku hlasu jeho mŕtveho starého otca, čím mu spôsobila obrovský emocionálny šok.
Napriek rizikám na tom pracujú
Napriek všetkým týmto etickým otázkam a obavám sa však vývoj nezastavuje. Vo svete momentálne beží súťaž, ktorá sľubuje odmenu vo výške 10 miliónov dolárov (približne 8,7 milióna eur) za jeden konkrétny prelomový objav. Získa ju ten projekt, ktorý dokáže nadviazať obojsmernú komunikáciu so zvieraťom tak, aby toto zviera vôbec netušilo, že na druhej strane je v skutočnosti človek s počítačom.
Túto iniciatívu, ktorá nesie názov Coller Doolittle Challenge, financuje miliardár Jeremy Coller. Investor z oblasti súkromného kapitálu počas júnového odovzdávania cien prehlásil, že ľudstvo tento míľnik dosiahne už počas najbližšej dekády. Podľa jeho slov je vývoj umelej inteligencie taký rýchly, že bájny kód zvieracej reči celkom určite rozlúskneme ešte do roku 2030.
