Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pokračuje v príprave novej regulačnej politiky pre 7. regulačné obdobie, ktoré bude pokrývať roky 2028 až 2032. Kľúčový strategický dokument stanovuje základné pravidlá cenovej regulácie, ako aj smerovanie celého energetického sektora na Slovensku. Nové opatrenia majú v prvom rade chrániť občanov, zvýšiť energetickú bezpečnosť štátu a priniesť transparentnejšie riadenie spotreby, vyplýva z oznámenia, ktoré ÚRSO zverejnil na svojom webe.
Reagujú na energetickú krízu
Podľa Jozefa Holjenčíka, predsedu ÚRSO, navrhovaný rámec vychádza z tvrdých lekcií, ktoré priniesla stále celkom nedávna energetická kríza. Šéf regulačného úradu zdôrazňuje, že odmieta bezduché preberanie opatrení z Európskej únie, ak neprinášajú reálnu pridanú hodnotu pre domácich odberateľov. Nový systém sa preto zameriava na posilnenie národnej suverenity, spravodlivú distribučnú politiku a cielenú ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva.
„Nová regulačná politika vychádza z tvrdých lekcií nedávnej energetickej krízy a odmieta iba bezduché preberanie opatrení z EÚ, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu pre slovenských odberateľov. Nový rámec kladie dôraz na suverenitu, spravodlivosť a ochranu všetkých skupín odberateľov vrátane domácností a zraniteľných skupín,“ tvrdí Holjenčík.
Veľkou zmenou prejde aj cenová regulácia v sektoroch tepelnej energetiky. Jej doterajší model sa má priblížiť pravidlám, ktoré už dlhodobo fungujú v ostatných sieťových odvetviach. Regulátor si od toho sľubuje vyššiu prehľadnosť a stabilné ceny tepla.
Lepšia kontrola nákladov a regionálna spolupráca
Dokument dáva zelenú aj širšiemu zapojeniu moderných technológií. Vďaka zavedeniu a plnému využitiu inteligentných meracích systémov (IMS) budú môcť odberatelia v reálnom čase sledovať svoju spotrebu a aktívne rozhodovať o výške vlastných nákladov.
„Našou povinnosťou je chrániť občana a zároveň vytvoriť prostredie, ktoré motivuje k investíciám do modernej energetiky,“ dodáva predseda ÚRSO.
Stratégia má teda hneď niekoľko dôležitých polierov. Prvým je ochrana domácností a zraniteľných odberateľov, ktorá sa má docieliť stabilizáciou cien a zabezpečením prevencie pred výkyvmi na trhu. Druhým je energetická bezpečnosť a rozvoj sietí. V tomto prípade vraj pôjde o udržateľnú modernizáciu distribučných sústav, aby sa bez problémov zvládali nové nároky trhu.
Očakáva sa aj širšia spolupráca v rámci krajín V4, hlavne čo sa týka spoločných cezhraničných výziev a koordinácii cien. Napokon medzi hlavné ciele patrí dlhodobá predvídateľnosť. ÚRSO chce nastaviť prostredie tak, aby prinášalo cenovú stabilitu pre odberateľov a zároveň motivovalo k investíciám.
Príprava novej regulačnej politiky prebieha v širokej diskusii s účastníkmi trhu. Finálnu podobu dokumentu schváli Regulačná rada v priebehu roka 2027 tak, aby mohla plynule nahradiť doterajšie regulačné obdobie hneď od 1. januára 2028.
Zatiaľ to vyzerá ako dobrá správa
Regulačná politika na roky 2028 až 2032 pre bežné domácnosti predstavuje v zásade dobrú správu, keďže jej primárnym cieľom je vniesť do cien energií predvídateľnosť a zamedziť cenovým šokom.
Po skúsenostiach z poslednej energetickej krízy, kedy výkyvy na trhu veľmi vážne zasiahli rozpočty rodín, sa regulačný úrad snaží vytvoriť silnejší štít. Zjednotenie a sprehľadnenie pravidiel v tepelnej energetike by malo priniesť férovejšie tvorby cien tepla, čo ocenia najmä ľudia, ktorí žijú v bytových domoch napojených na centrálne zásobovanie teplom.
Navyše, dôraz na národné špecifikum a ochranu zraniteľných skupín naznačuje, že štát si chce ponechať dostatočné páky na to, aby v prípade krízy vedel utlmiť nepriaznivé vplyvy z medzinárodných komoditných búrz.
Pre nás, teda bežný ľud, bude mimoriadne dôležitý aj širší posun k inteligentným meracím systémom, ktoré zmenia neaktívneho odberateľa na človeka, ktorý má plnú kontrolu nad svojou spotrebou. Vďaka smart elektromerom a moderným meračom budú domácnosti presne vedieť, kedy a koľko energie spotrebujú, čo im umožní prispôsobiť svoje správanie, napríklad zapínať energeticky náročné spotrebiče v časoch s výhodnejšou tarifou.
Na druhej strane, je na mieste vnímať avizované opatrenia s triezvym realizmom. Regulačná politika sama osebe nedokáže zázračne znížiť svetové ceny plynu či elektriny na burzách, dokáže len usmerniť marže dodávateľov a poplatky za distribúciu. Ak bude nový rámec nastavený až príliš nepružne (v snahe zmraziť ceny za každú cenu), môže to v budúcnosti práveže spomaliť potrebné investície do energetickej infraštruktúry. To by sa s uričtým odstupom, ale istotne odrazilo na kvalite služieb.
Ak však ÚRSO dokáže udržať rovnováhu medzi ochranou našich peňaženiek a rozvojom energetických firiem, pôjde o vítaný krok smerom k stabilnejšiemu a spravodlivejšiemu prostrediu.
