Slovensko sa dostalo do situácie, keď má už len veľmi malý priestor na zvládnutie ďalšej vážnej ekonomickej krízy. Verejný dlh presahuje 60 % HDP a bez ďalších opatrení môže do roku 2030 smerovať až k hranici 75 %. Ak by krajinu v najbližších rokoch zasiahol ďalší veľký problém, štát by si síce pravdepodobne dokázal požičať, no oveľa drahšie a s výrazne menším priestorom pomáhať domácnostiam, informovala STVR.
Na problém upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Bezpečná úroveň zadlženia je podľa jej analýz pri Slovensku výrazne nižšie než dnešných viac ako 60 % HDP. Štát pritom už teraz zápasí so slabším hospodárením. Ako sme nedávno upozornili, len za prvých sedem mesiacov roka mu oproti plánu chýbalo na daňových a odvodových príjmoch približne 473 miliónov eur.
Pri ďalšej kríze by štát musel šetriť
Veľký verejný dlh nie je problém iba preto, že na papieri rastie jedno percento za druhým. V časoch krízy potrebuje vláda rýchlo získať miliardy eur na pomoc ekonomike, firmám či domácnostiam. Slovensko malo s nedostatkom priestoru skúsenosť už počas pandémie v roku 2020, keď muselo výrazne zvyšovať svoju likvidnú rezervu. Pomoc preto prichádzala pomalšie a v menšom rozsahu, než si mohli dovoliť finančne zdravšie štáty.
Ak by podobný šok prišiel v dnešnej situácii, štát by mohol byť nútený robiť presný opak toho, čo ľudia počas krízy potrebujú. Namiesto rozsiahlej pomoci by mohol obmedzovať sociálne výdavky, dôchodky alebo rozsah niektorých verejných služieb vrátane zdravotníctva. Slovenské domácnosti pritom už súčasnú konsolidáciu pocítili. RRZ odhadovala, že opatrenia pre rok 2026 im znížia disponibilné príjmy v priemere o 2,1 %.
Len úroky môžu stáť miliardy eur
Ďalšou záťažou sú úroky zo štátneho dlhu. Slovensko na nich dnes platí približne dve miliardy eur ročne, no pri ďalšom refinancovaní dlhu za vyššie sadzby sa môže táto suma v nasledujúcich rokoch približne zdvojnásobiť. Štyri miliardy eur minuté iba na úroky sú peniaze, ktoré už nemožno použiť na nemocnice, školy, sociálne opatrenia či znižovanie daní. Pre porovnanie, celoročné 13. dôchodky stoja štát približne miliardu eur. Vláda ich už v rámci konsolidácie zmrazila na roky 2026 až 2028. Pri úrokových výdavkoch okolo štyroch miliárd eur by tak štát každý rok posielal veriteľom sumu zodpovedajúcu približne štvornásobku nákladov na celý tento sociálny program.
Koalícia počíta s tým, že konsolidácia bude pokračovať aj v ďalšom období. RRZ však dlhodobo upozorňuje, že nestačí iba jednorazovo zvýšiť dane alebo zaviesť dočasné opatrenia. Bez trvalého zníženia deficitov bude dlh ďalej rásť a bez dodatočných zásahov sa môže do roku 2030 priblížiť k 75 % HDP.
