Vláda spravila ďalší dôležitý krok k tomu, aby nastavila jasné a zrozumiteľné pravidlá pre využívanie umelej inteligencie. Konkrétne Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravilo návrh zákona o umelej inteligencii, ktorý po zapracovaní pripomienok posúva ďalej do legislatívneho procesu.
Nová úprava presne vymedzuje kompetencie štátnych orgánov, nastavuje kontrolu nad modernými technológiami a určuje pravidlá pre prácu s dátami. Na návrh si teraz posvieti Legislatívna rada vlády a následne sa dostane na rokovanie triparity.
Mohlo by vás zaujímať
Balansovanie bezpečnosti a pokroku
Minister investícií Samuel Migaľ vysvetľuje, že cieľom legislatívy je vytvoriť prostredie, ktoré bude chrániť obyvateľov a dohliadať na prípadné riziká, no zároveň neutlmí rozvoj nových technológií.
Podľa neho by mali z rozvoja umelej inteligencie rovným dielom profitovať firmy, verejný sektor ako aj celá spoločnosť. Nový zákon primárne reaguje na požiadavky Európskej únie, ktoré pre Slovensko vyplývajú najmä z európskeho Aktu o umelej inteligencii a súvisiacich predpisov o správe údajov.
A dobrých správ sa dočkal aj štátny rozpočet. Kvôli novej agende totiž nevznikne žiadny nový ústredný úrad, ktorý by ťahal ďalšie peniaze z vládnej kasy. Štát vraj nechce budovať ďalšiu inštitúciu a rozširovať byrokraciu.
Radoslav Štefánek, vládny splnomocnenec pre umelú inteligenciu, zdôraznil, že európske pravidlá plánujú zaviesť do praxe tak, aby fungovali čo najlepšie, respektíve najefektívnejšie. Hlavné úlohy a koordináciu celého systému preto dostane na starosť priamo ministerstvo informatizácie v spolupráci s ďalšími (existujúcimi) úradmi.
Aj rizikové systémy dostanú jasné pravidlá
Aktualizované pravidlá tiež prinesú väčší prehľad v tom, kto v štáte zodpovedá za kontrolu trhu a bezpečnosť moderných technológií. Týkať sa to bude predovšetkým takzvaných vysokorizikových systémov umelej inteligencie. Běžní občania, podnikatelia aj úrady tak budú presne vedieť, na ktoré štátne orgány sa majú obrátiť v prípade problémov či otázok. Legislatíva okrem toho stanovuje rámec pre zodpovedné narábanie s dátami vo verejnej správe.
No hoci si zavedenie európskych štandardov nevyžiada nový úrad, čo bude potrebovať, sú nové odborné a personálne kapacity. O tom, koľko peňazí bude treba na zastrešenie celého systému, bude ministerstvo informatizácie ešte len rokovať s rezortom financií.
Aktuálne prepracovaný materiál vstupuje do ďalších kôl schvaľovania. Po rokovaní vlády a triparity má rezort v pláne vymazať posledné rozporuplné body a pripraviť finálnu verziu pre kabinet. Podľa ministra Migaľa urobilo Slovensko dôležitý posun k tomu, aby sme umelú inteligenciu využívali bezpečne a dokázali naplno využiť jej ekonomický aj spoločenský potenciál.
Je to skôr dobrá správa
Keď sa hovorí o štátnej regulácii či vzniku nového zákona, väčšina zvykne mať pochybnosti či obavy, keďže slová ako “pravidlá” či “usmernenia” často znamenajú obmedzenia. V tomto prípade však vláda postupuje správne. Doteraz sme totiž žili v prostredí, kde moderné technológie napredovali obrovskými krokmi, no zákon tomuto tempu nestíhal.
Zavedenie jasných pravidiel prinesie hlavne predvídateľnosť a právnu istotu, čo ocenia najmä firmy, ktoré chcú do vývoja či využívania umelej inteligencie investovať svoje časové a finančné kapacity. Samozrejme, asi pre všetkých je veľkým plusom aj to, že štát nezaloží nový predražený úrad. Využijú sa už existujúce kapacity a inštitúcie, čo ušetrí peniaze daňových poplatníkov a neprinesie novú zbytočnú byrokraciu.
Treba vôbec umelú inteligenciu regulovať?
Umelá inteligencia je v očiach mnohých bežných ľudí stále len pomocník na písanie textov či tvorbu obrázkov. Tak to ale nie je. Čoraz častejšie sa tieto algoritmy používajú v oblastiach, ktoré majú priamy dopad na ľudské životy, ako je zdravotníctvo, bankovníctvo pri schvaľovaní hypoték, súdnictvo alebo nábor zamestnancov do firiem. Bez akejkoľvek kontroly by hrozilo, že nesprávne nastavený algoritmus začne ľudí diskriminovať, poškodzovať ich súkromie alebo zneužívať ich osobné dáta. A to asi nikto nechce.
Regulácia preto nie je o tom, aby sa vývoj AI zastavil alebo zakázal. Jej hlavným cieľom je nastaviť mantinely tak, aby boli systémy bezpečné, transparentné a aby ľudia vedeli, na čom sú. Nájsť tú správnu rovnováhu však nebude jednoduché. Ak by boli pravidlá nastavené príliš prísne, európske aj slovenské firmy by mohli začať zaostávať za svetovou konkurenciou.
Báť sa nemusíte
Bežný človek, čo je asi väčšina z nás, pocíti dopady týchto zmien predovšetkým v pozitívnom zmysle slove. Legislatíva prinesie viac ochrany súkromia a osobných údajov. Ak bude umelá inteligencia vyhodnocovať napríklad vašu žiadosť o úver alebo vás posudzovať na pohovore, budete mať právo vedieť, ako systém dospel k výsledku, a v prípade pochybností sa obrátiť na konkrétny štátny orgán.
Zároveň by mali zmiznúť najrizikovejšie praktiky, ako je nebezpečné sledovanie ľudí na verejných priestranstvách či nekalé manipulácie.
Pokiaľ ide o negatíva, nateraz nie sú v podstate žiadne. Čo tu však je, sú riziká. Ak by zavedenie povinností pre firmy znamenalo vysoké náklady, napríklad na certifikáciu ich softvérov, niektoré užitočné služby či digitálne nástroje by sa dostávať k ľuďom s oneskorením, prípadne by mohli byť o niečo drahšie. V celkovom obrázku však ochrana bezpečnosti a práv občanov prevláda nad drobnými praktickými nevýhodami. Koniec koncov, ako to celé dopadne ukáže až čas a prípadné dodatočné úpravy legislatívy po rokovaniach.
