Starobné dôchodky v Českej republike by sa od začiatku budúceho roka mali podľa zákonného vzorca zvýšiť len o približne 300 českých korún, čo v prepočte predstavuje 12,37 eura. Ide o najnižší nárast od roku 2017, ktorý spôsobil hlavne spomalený rast inflácie a neskoršie premietnutie rastu reálnych miezd do výpočtu. Minister práce a sociálnych vecí Aleš Juchelka však presadzuje využitie zákonnej výnimky, ktorá by umožnila valorizáciu zdvojnásobiť, teda navýšiť až na 600 korún mesačne (približne 24 eur).
Nad rámec vzorca
Podľa aktuálnych výpočtov vychádza štandardná valorizácia na úroveň 1,4 percenta, čo by pre štátny rozpočet znamenalo výdavok vo výške približne 10 miliárd korún ročne. Vláda však disponuje zákonným zmocnením, ktoré jej dovoľuje prijať osobitné nariadenie a zvýšiť valorizačné percento až na 2,7 percenta, vysvetľuje spravodajský portál agentúry TASR. Ak by koalícia tento krok schválila, priemerný dôchodok by stúpol o spomínaných 600 korún mesačne.
Minister práce Juchelka sa vyjadril, že osobne je zástancom maximálneho možného navýšenia, pričom zdôraznil, že rozhodnutie musí prísť v rámci dohody celého vládneho kabinetu. Definitívne parametre pre januárové úpravy budú známe v priebehu septembra, kedy Štatistický úrad dodá presné údaje o raste miezd v českom národnom hospodárstve.
Sú aj výhrady
Jednoduchou matematikou zistíme, že zdvojnásobenie valorizácie by si zo štátnej pokladnice vyžiadalo ďalších 10 miliárd korún ročne navyše, čo niektorí vládni aj opoziční predstavitelia neberú na ľahkú váhu. Ministerka financií Alena Schillerová zatiaľ vyššie prídavky dôchodcom nesľúbila, keďže ešte stále finalizuje návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok.
Proti mimoriadnemu navýšeniu sa stavajú aj odborníci a zástupcovia parlamentného rozpočtového výboru. Predseda výboru Vladimír Pikora upozornil, že pridávanie nad zákonný rámec vytvára trvalý a mandátny výdavok štátneho rozpočtu, pre ktorý musí vláda nájsť stabilné a dlhodobé finančné krytie.
Petr Dufek, hlavný analytik Banky Creditas, rovnako varoval, že táto zmena prehĺbi schodok verejných financií a zvýši štátny dlh, pričom dodal, že by išlo o rýdzo politické rozhodnutie, respektíve rozhodnutie bez ekonomického opodstatnenia.
Problém, no zároveň nutnosť
Zvyšovanie dôchodokov je vždy citlivá téma, pretože ide de facto o dvojsečnú zbraň. Z celospoločenského hľadiska je valorizácia nevyhnutná, pretože chráni seniorov pred chudobou a znehodnocovaním ich celoživotných úspor (v dôsledku inflácie). Treba myslieť na to, že dôchodca už nemá možnosť zvýšiť svoj príjem prácou navyše alebo zmenou zamestnania, takže je plne odkázaný na štátny systém.
Zároveň starší ľudia čelia vyšším životným nákladom na lieky, zdravotnú starostlivosť či energie, zatiaľ čo ich kúpna sila bez pravidelného navyšovania neustále klesá.
Problémom však zostáva (a to nielen v Česku, ale aj na Slovensku) samotný spôsob financovania cez priebežný dôchodkový systém. Funguje to na celkom jednoduchom princípe. Súčasní pracujúci zo svojich odvodov priamo financujú dnešné dôchodky.
Keďže však spoločnosť v celej Európe, vrátane Česka a Slovenska, rýchlo starne, čím počet seniorov rastie nepomerne rýchlejšie ako počet ekonomicky aktívnych ľudí, tento model je čoraz menej udržateľný. Akékoľvek zvýšenie dôchodkov nad rámec reálneho rastu ekonomiky vytvára obrovské “sekerové výdavky”, ktoré ubúdajúci pracujúci časom nebudú schopní utiahnuť (zo svojich daní a odvodov).
Na rozpočtoch pracujúcich sa tento stav odráža dvoma hlavnými spôsobmi. Prvým je priame zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia, keď štát na vykrytie deficitu sociálnych poisťovní zvýši odvody z miezd alebo dane z príjmov a spotreby. Druhým, skôr nepriamym dopadom, je obmedzenie investícií do verejných služieb. Peniaze presunuté do mandátnych výdavkov na dôchodky totiž chýbajú v školstve, zdravotníctve, oprave ciest či v podpore mladých rodín, čo zhoršuje kvalitu života mladej a strednej generácie.
Existuje stredná cesta?
Ako sa to vezme. Dá sa povedať, že bez kompromisov to v súčasnosti nejde. Konkrétne v prípade Česka by aspoň v budúcom roku pomohlo striktné dodržiavanie automatického valorizačného vzorca. Takto sa zvyšovanie dôchodkov riadi výhradne objektívnymi ekonomickými ukazovateľmi (inflácia a rast miezd), bez politických zásahov a mimoriadnych jednorazových príspevkov, ktoré sú obľúbené hlavne pred voľbami.
Pomôcť by vedela aj adresnejšia sociálna pomoc. Inak povedané, štát by namiesto rovnakého navyšovania dôchodkov pre všetkých vyčlenil viac peňazí pre seniorov s nižšími príjmami.
Často diskutované je tiež postupné posúvanie dôchodkového veku. Vek odchodu do dôchodku sa jednoducho naviaže na strednú dĺžku života, čím sa stabilizuje pomer medzi počtom odpracovaných rokov a rokmi strávenými na dôchodku.
