Ministerstvo práce predkladá do legislatívneho procesu nový, pomerne prísny zákon. Rodičia detí, ktorí cielene chodia za školu, môžu prísť o cenné príspevky od štátu. Samozrejme, sú stanovené konkrétne podmienky. Ak študent nazbiera viac ako 60 neospravedlnených hodín, peniaze dostane obec. Ak ani potom rodičia nezakročia, o prídavky prídu úplne. Ľudskoprávne organizácie však vládny návrh ostro kritizujú a považujú ho za systémovú diskrimináciu. Opatrenia majú postihnúť aj náhradných rodičov či cudzincov, píšu Správy STVR.
Systém sociálnej podpory rodín teda čaká zásadné sprísnenie pravidiel, keďže poberanie štátnych dávok sa má po novom priamo prepojiť so školskou dochádzkou. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oficiálne predkladá do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorý má riešiť dlhodobý problém so záškoláctvom na základných a stredných školách.
Nové opatrenia majú za cieľ prinútiť rodičov k tomu, aby dôslednejšie dohliadali na plnenie povinnej školskej dochádzky svojich potomkov. Pokiaľ rodičia v tejto zákonnej povinnosti zlyhajú, štát voči nim uplatní tvrdé sankcie. Tie môžu vyústiť až do úplného zastavenia vyplácania rodinných príspevkov.
Podľa navrhovaného znenia novej legislatívy bude rozhodujúcou hranicou pre uplatnenie prvých sankcií presná hodnota neospravedlnených hodín. Ak školák nazbiera v priebehu sledovaného obdobia viac ako 60 neospravedlnených hodín, štát zmení spôsob vyplácania finančnej pomoci. Prídavok na dieťa bude nasledujúce tri mesiace povinne poberať takzvaný osobitný príjemca. Tým bude v prevažnej väčšine prípadov priamo obec, na území ktorej má daná rodina trvalý pobyt.
Samospráva tak preberie plnú kontrolu nad tým, ako sa s týmito peniazmi naloží. A to je ešte len varovný krok. Potom prichádza ten horší scenár. Ak v tomto období nedôjde náprave v správaní školáka, štát pristúpi k najtvrdšiemu riešeniu. Rodiča o prídavok pripraví úplne.
Erik Tomáš vysvetlil dôvody
Šéf rezortu Erik Tomáš (Hlas-SD) priblížil, že neospravedlnené hodiny v škole nebudú jediným dôvodom, pre ktorý bude štát siahať rodinám na príspevky. Ministerstvo do pripravovanej legislatívy zapracovalo aj ďalšie závažné porušenia pravidiel zo strany žiakov a ich zákonných zástupcov.
Prídavky bude môcť štát odobrať aj v prípade, že rodičia vôbec neprihlásia svoje dieťa do príslušnej školy. Sankcie ich neminú ani vtedy, ak ich dieťa nenastúpi do školy alebo do zákonom stanoveného povinného ročníka materskej školy. Tomáš ďalej zdôraznil, že úrady sa zamerajú aj na ďalšie priestupky na úrovni školy, hoci k nim nedôjde priamo na jej území. Z toho vyplýva, že ak dieťa spácha priestupok mimo školské zariadenie, aj to môže byť dôvod na odobratie príspevkov.
Keď sa pozrieme na štatistiky, toto opatrenie dáva zmysel. Záškoláctvo je totiž na Slovensku väčším problémom, než by si mnohí mysleli. Potvrdzujú do priamo monitoringy štátnych orgánov.
Súčasný komisár pre deti Jozef Mikloško vo svojom oficiálnom stanovisku uviedol, že obrovské problémy so záškoláctvom majú hlavne sociálne vylúčené rómske komunity. Úrad komisára pre deti realizoval v týchto špecifických lokalitách v uplynulom období viaceré podrobné monitoringy situácie. Výsledky týchto analýz sú podľa Mikloška mimoriadne znepokojujúce.
Kým v starších výskumoch mali deti v priemere 196 vymeškaných hodín, najnovšie dáta ukazujú, že toto číslo stúplo na priemerných 199 vymeškaných hodín na jedného žiaka. Mikloško v tejto súvislosti poukázal na smutný fakt, že priemerné dieťa z monitorovanej komunity reálne chodilo do školy len sedem mesiacov v roku, a to aj po zarátaní riadnych školských prázdnin.
Systémová diskriminácia?
Ako to už pri takýchto veľkých zásahoch býva, legislatíva má podporovateľov aj odporcov. Do tej druhej skupiny patria viaceré domáce aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie. Tento návrh odsudzujú a upozorňujú, že v sebe nesie veľmi jasné znaky nebezpečnej systémovej diskriminácie. Aktivisti a odborníci na ľudské práva sú presvedčení o tom, že plošné trestanie rodín odobratím finančných prídavkov situáciu so záškoláctvom nijak nevyrieši. Namiesto toho uvrhne rodiny, ktoré už aj tak nemajú veľa, do ešte hlbšej väčšej chudoby, možno aj materiálnej núdze.
Kritici vypichli aj konkrétne kontroverzné body, ktoré sú pevnou súčasťou balíka opatrení. Podľa zistení ľudskoprávnych organizácií totiž navrhované znenie zákona neberie do úvahy len biologických rodičov. Trestať má náhradných rodičov, ktorí sa starajú o zverené deti. Nové reštrikcie a hrozby straty príspevkov sa majú potom vzťahovať aj na rodičov cudzincov žijúcich na území Slovenskej republiky.
Zákon ale ešte nie je definitívny. Celý návrh teraz smeruje do medzirezortného konania, kde bude priestor na pripomienky a prípadné úpravy. Už teraz je pritom zrejmé, že dôjde na búrlivé diskusie nielen medzi predkladateľmi a odbornou verejnosťou, ale aj medzi predkladateľmi a samotnými rodičmi.
