Ľudský mozog sa počas života nemení plynule, ale skokom. Veľká štúdia, ktorá vyhodnotila takmer 4 000 mozgových skenov ľudí od narodenia až približne do 90 rokov, ukazuje, že náš mozog prechádza piatimi výraznými obdobiami. Štyri zlomové body medzi nimi zásadne menia, ako tento orgán funguje a ako je citlivý na poruchy či choroby.
Výskum viedol tím odborníkov z Univerzity v Cambridgei. Podľa neuroinformatika Duncana Astla, ktorý štúdiu koordinoval, sa potvrdzuje, že aj mozog akoby delil život na fázy. Určenie týchto etáp môže pomôcť lepšie pochopiť, kedy je najzraniteľnejší.
Päť epoch vývoja mozgu
Autori výskumu popisujú päť veľkých mozgových epoch, oddelených štyrmi kľúčovými prelomovými vekmi. Prvé obdobie trvá približne od narodenia do deviatich rokov života. V tomto čase sa mozog intenzívne formuje, nervové spojenia, ktoré dieťa aktívne využíva, sa upevňujú, menej používané postupne zanikajú. Veľmi rýchlo pribúda šedá aj biela hmota a mozgová kôra hrubne až do svojho maxima.
Druhá epocha je spojená s dospievaním a ranou dospelosťou a pretrváva približne do 32 rokov. Biela hmota vtedy ďalej narastá a spojenia medzi neurónmi sa spresňujú. Z hľadiska výkonu mozgu ide o obdobie, keď kognitívne schopnosti rastú.
Stabilná dospelosť a formovanie osobnosti
Okolo 32. roku výskumníci zaznamenali najvýraznejší zlom v celom životnom vývoji mozgu. Podľa dostupných poznatkov sa v tomto bode začína dlhé obdobie stabilizovanej dospelosti. Štruktúry mozgu sa ustália a súvisia s tým aj dlhodobé charakteristiky človeka. Práve v tejto fáze sa podľa doterajších štúdií upevní inteligencia a osobnosť jednotlivca.
Vedci pripúšťajú, že niektoré zmeny v tejto životnej etape môžu súvisieť aj s osobnými míľnikmi, ako sú rodičovstvo či pracovné úspechy. Samotná štúdia sa však týmto faktorom nevenovala.
Prečítajte si tiež
Starnutie a neskoré obdobie mozgu
Ďalší výrazný prelom výskumníci zaznamenali približne okolo 66 rokov. Od tohto veku sa začne zreteľnejšie prejavovať starnutie mozgu a efektivita neurónových spojení sa postupne znižuje.
Posledná, takzvaná neskorá mozgová epocha, nastupuje približne okolo 83. roku života. V tomto období sa nepriaznivé štrukturálne zmeny zrýchľujú, najmä v dôsledku úbytku bielej hmoty.
