Milión satelitov na obežnej dráhe by do atmosféry mohol uvoľniť miliardu kilogramov hliníkových častíc a zásadne zmeniť jej chemické zloženie, varuje trojica vedcov.
Federálny úrad pre letectvo (FAA) pritom už teraz odhaduje, že do roku 2035 by ročne mohlo prežiť návrat do atmosféry asi 28 000 fragmentov len zo satelitov Starlink spoločnosti SpaceX. Pravdepodobnosť, že niektorý z nich zasiahne a zabije človeka, by tak podľa FAA stúpla na 61 percent ročne.
Atmosféra ako krematórium
Astronómovia a atmosférickí vedci opisujú obežnú dráhu Zeme ako „krematórium“ pre satelity a vesmírny odpad. Spoločnosti ako SpaceX Elona Muska ich navrhujú so životnosťou niekoľko rokov, po ktorých sa majú vytlačiť z orbity a zhorieť v atmosfére. Na papieri ide o elegantné riešenie, lenže pri spaľovaní sa do atmosféry uvoľňujú kovy vrátane medi, olova a hliníkových častíc.
Rakety nie sú o nič nevinnejšie. Nedávna vedecká štúdia spojila návrat horného stupňa rakety SpaceX Falcon 9 s toxickým oblakom plného lítia. Ďalšia štúdia podľa zas tvrdí, že nasýtenie atmosféry kovovými časticami by mohlo spustiť reťazovú reakciu s ničivým dopadom na ozónovú vrstvu.
Muskom milión navyše
Z približne 15 000 aktívnych satelitov na obežnej dráhe prevádzkuje SpaceX viac ako 9 000. Firma minulý mesiac požiadala americkú Federálnu komisiu pre komunikácie (FCC) o povolenie na vypustenie až milióna ďalších, pretože Musk chce priamo vo vesmíre vybudovať dátové centrá pre umelú inteligenciu. Ostatní prevádzkovatelia satelitov spolu žiadajú o povolenie pre ďalší milión.
Neznamená to, že sa tak stane už tento rok alebo ten budúci. Ide však o peknú ukážku toho, aké veľké ambície má vesmírny priemysel. Spolu s emisiami z raketových štartov by to podľa vedcov stačilo na „významnú zmenu chemického zloženia atmosféry a otepľovanie spôsobom, ktorému zatiaľ nerozumieme„.
Úlomky, ktoré môžu spôsobiť katastrofu
Odpad na nízkej obežnej dráhe ohrozuje aj samotný vesmírny priemysel. Odborníci varujú pred takzvaným Kesslerovým syndrómom, pri ktorom by kolízie medzi kusmi odpadu mohli kaskádovito eskalovať a premeniť orbitu na nebezpečné mínové pole. Ak by sa to naozaj stalo, vesmírne lety by sa tým mohli oddialiť o desaťročia.
Navyše, nárast počtu satelitov by ešte viac sťažil pozorovanie hlbokého vesmíru. „Pre vedcov by sa pozorovanie smrti hviezd a hľadanie nových planét stalo oveľa ťažším,“ píšu autori.
Regulácia zatiaľ chýba
Vedci žiadajú globálnu reguláciu vesmírnych štartov. Regulačný orgán alebo rámec by mal s pomocou astronómov definovať „bezpečnú atmosférickú kapacitu pre vypúšťanie satelitov a ich návraty“. Súčasťou by mal byť aj výskum zameraný na pochopenie úplných atmosférických účinkov vesmírnej techniky. „Toto je len zlomok toho, čo príde, ak sa plánované megakonštelácie naozaj sprevádzkujú, a SpaceX zďaleka nie je jediným previnilcom,“ dodali autori.
Žiadosť SpaceX o milión nových satelitov zatiaľ leží na stole FCC. Komisia sa k nej zatiaľ nevyjadrila.
