Slovensko zaznamenalo v prvom štvrťroku 2026 historicky najnižšiu mieru práceneschopnosti (PN) za ostatných 25 rokov. Priemerné percento PN dosiahlo 3,2 percenta, čo je výrazný pokles oproti 3,73 percenta v roku 2025 a 4,06 percenta v prvom štvrťroku 2024. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD), podľa ktorého sú tieto výsledky priamym dôsledkom rozšírených kontrolných právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Téme sa venujú Správy STVR.
Ako sa zmenili pravidlá
Kľúčovým nástrojom boja proti falošným PN-kám je legislatívna zmena, ktorá rozšírila právomoci posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Pred zmenou mohli lekári pri kontrole práceneschopného poistenca zistiť, že PN nemá medicínske opodstatnenie, no nemali priame právomoci ju ukončiť.
Nová právna úprava im dala možnosť priamo zrušiť neopodstatnenú PN na mieste, čo výrazne zvýšilo efektivitu kontrol. Sociálna poisťovňa zároveň posilnila kontrolnú činnosť, zlepšila prístup k zdravotným údajom a prehĺbila spoluprácu s inými inštitúciami. Od januára tohto roka sa pritom pravidlá sprísnili ešte viac: nová úprava zavádza ďalšie opatrenia na obmedzenie nadmerného čerpania nemocenských dávok.
Čísla hovoria jasne
Za prvé tri mesiace roka 2026 eviduje Sociálna poisťovňa pokles počtu práceneschopností oproti rovnakému obdobiu minulého roka v priemere o 17-tisíc mesačne. Oproti prvému štvrťroku 2024, teda obdobiu pred zmenou legislatívy, je rozdiel ešte výraznejší: pokles o 27-tisíc mesačne v priemere.
„Keď porovnáme rok 2026 a 2024, teda prvý štvrťrok, tak sme takto znížili PN o 27-tisíc mesačne v priemere,“ povedal minister Tomáš podľa spravodajského portálu agentúry TASR (Teraz.sk).
Pochopiteľne, prínos týchto do verejných financií je merateľný. Porovnanie prvého štvrťroku 2026 s rovnakým obdobím roka 2024 de facto dokazuje pozitívny vplyv na štátny rozpočet, konkrétne v podobe 80 miliónov eur z úspor na dávkach, príjmoch na poistnom aj daniach. Prognóza na celý rok 2026 pritom hovorí o 300 miliónoch eur, ktoré podľa Tomáša nezostanú v rukách „podvodníkov a špekulantov s fiktívnymi PN“. Sociálna poisťovňa tak bude môcť použiť tieto tam, kde ich je naozaj treba.
Už vlani bol efekt zrejmý
Prvé viditeľné výsledky nových pravidiel priniesol minulý rok. Podľa Sociálnej poisťovne klesol počet dní, ktoré poistenci strávili na PN, medziročne o 3,5 milióna, teda na 35,5 milióna dní. Boj proti fiktívnym práceneschopnostiam tiež priniesol verejným financiám úsporu a dodatočné príjmy vo výške takmer 140 miliónov eur.
Samotné decembrové čísla naznačovali, že tento trend bude pokračovať. V decembri 2024 ušetrila Sociálna poisťovňa vďaka poklesu PN 11 miliónov eur, v januári 2025 ďalších 10,5 milióna eur.
Priemerná dĺžka PN na Slovensku sa v minulom roku vyšplhala na 44 dní. V porovnaní s Českom, kde bola priemerná dĺžka práceneschopnosti 31 dní, išlo o výrazný rozdiel. A aj práve táto medzera dlhodobo naznačovala, že časť slovenských PN-iek nemá medicínske opodstatnenie.
Neprehliadnite
Koľko ľudí zneužívalo systém?
Dáta Sociálnej poisťovne celkom konkrétne znázorňujú rozsah tohto problému pred sprísnením kontrol. Od zavedenia nových právomocí posudkových lekárov bolo priamo zrušených 2 224 prípadov neodôvodnených PN. Okrem toho poisťovňa evidovala 9 490 PN, ktoré trvali kratšie ako sedem dní, teda také, pri ktorých poistenci pravdepodobne predvídali kontrolu a pred jej uskutočnením PN ukončili, píše portál Podnikajte.sk.
Tieto čísla naznačujú, že už to, že existuje kontrolný mechanizmus, má určitý preventívny, respektíve odstrašujúci efekt.
Ako sme spomenuli, od 1. januára 2026 platia ďalšie, ešte dôraznejšie zmeny pravidiel PN. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne dostali rozšírené kompetencie aj v oblasti posudzovania dlhodobých PN, čiže takých, ktoré trvajú viac ako mesiac (30 dní).
Práve tieto dlhodobé práceneschopnosti predstavujú z hľadiska objemu vyplatených dávok najväčšiu záťaž pre systém. Pre lepšie porozumenie, v roku 2025 vyplatila Sociálna poisťovňa na nemocenských dávkach spolu 634 miliónov eur, pričom na rok 2026 pôvodne počítala až so 700 miliónmi eur. Pokiaľ sa podarí udržať pokles PN, stránka nákladov sa môže výrazne skrátiť.
Poctiví sa nemusia báť
Samozrejme, pokiaľ čerpáte PN z legitímnych dôvodov, teda v súlade s legislatívou, nemáte sa čoho báť. Zákon naďalej chráni právo na čerpanie PN pri skutočnej chorobe.
Zmena sa týka výlučne prípadov, kedy PN nemá medicínske opodstatnenie. Zamestnávatelia pritom vnímajú pokles PN prevažne pozitívne, a to z pochopiteľných dôvodov. Nižšia absencia totiž znižuje výrobné výpadky a organizačné problémy spojené s náhradným obsadzovaním pracovných miest.
Nepriamy teda efekt pocítia aj podniky, zatiaľ čo nižšie výdavky Sociálnej poisťovne na dávky môžu v budúcnosti znamenať menej “motivácie” na zvyšovanie odvodov.
Otázkou však zostáva, do akej miery je pokles PN trvalý a udržateľný. Podobné kontrolné opatrenia v iných krajinách spočiatku síce priniesli výrazný pokles, no dlhodobé výsledky boli zmiešané. Časť zamestnancov sa vrátila k pôvodnému správaniu, akonáhle intenzita kontrol mierne klesla.
Výzva, ktorú si štát vytýčil, teda nemôže byť krátkodobá. Bude musieť udržať kontrolný tlak na dostatočnej úrovni, no zároveň nezaťažiť skutočne chorých ľudí zbytočnou byrokraciou a strachom z kontrol.
