Väčšina Slovákov by chcela odísť do dôchodku vo veku okolo 60 rokov, no finančná realita hovorí niečo iné. Podľa medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN sa na dlhší život v penzii cíti pripravená len tretina obyvateľov Slovenska a záujem o budúcu výšku dôchodku prejavuje iba 11 percent ľudí. Stále teda pretrváva hlboká priepasť medzi tým, čo ľudia chcú, a tým, čo pre to skutočne robia.
Slovensko na chvoste rebríčka
Na dlhší a spokojnejší život na dôchodku sa cíti pripravených len 31 percent respondentov zo Slovenska, čo je najmenej spomedzi piatich krajín zahrnutých do prieskumu. Výsledok zaostáva za Španielskom, Belgickom aj susednou Českou republikou. Výskum zároveň zaznamenal pokles dôvery v štát. V jeho schopnosť zabezpečiť dôchodky v budúcnosti mu dôveruje 64 percent Slovákov, čo je o deväť percentuálnych bodov menej ako v roku 2023.
Takzvaný index pripravenosti na dôchodok, ktorý na desaťstupňovej škále hodnotí rôzne aspekty od uvedomenia si finančných potrieb až po aktívnu prípravu, dosahuje na Slovensku podpriemernú hodnotu, konkrétne 4,3. Pre porovnanie, medzinárodný priemer je o pol bodu vyšší, ako uvádza NN.
Chcú odísť skoro, no šetriť začínajú neskoro
Slováci chcú ísť do dôchodku skôr ako medzinárodný priemer, presnejšie vo veku 59 až 60 rokov, kým medzinárodný priemer je o 1,5 roka vyšší. Na dôchodok si pritom začínajú sporiť až po dovŕšení 34. roku života, čo je síce v súlade s medzinárodným priemerom, no pri tak ambicióznych časových plánoch je to príliš neskoro.
Navyše, len 12 percent Slovákov vie, akú sumu by si mali každý mesiac odkladať na dôchodok, a iba 11 percent túto sumu v skutočnosti aj ušetrí. Bez akýchkoľvek úspor je 22 percent respondentov. Len 17 percent je spokojných so svojou aktuálnou finančnou situáciou a iba 19 percent si môže dovoliť kúpiť to, čo chce.
„Ľudia na Slovensku si uvedomujú, že dlhší život si vyžaduje lepšiu prípravu na dôchodok, no medzi uvedomením a konkrétnymi krokmi stále existuje výrazná medzera,“ uviedol člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin Višňovský podľa spravodajského portálu agentúry TASR.
Čo sa mení v dôchodkovom systéme?
Rok 2026 prináša do slovenského dôchodkového systému niekoľko zmien. Od 1. januára 2026 Sociálna poisťovňa zvýšila dôchodky o 3,7 percenta, čo pri priemernom dôchodcovi to predstavuje nárast o zhruba 26 eur. Priemerná penzia tak dosiahla okolo 729 eur mesačne.
Dôchodková hodnota stúpla z 18,7434 na 19,7633 eura. Zároveň začala platiť novela, podľa ktorej sa obdobia materskej a rodičovskej dovolenky plnohodnotne zarátavajú do výpočtu dôchodku. Sociálna poisťovňa tiež začala zasielať poistencom dôchodkové prognózy, čo je prehľad o budúcich nárokoch, čo môže pomôcť lepšiemu plánovaniu penzie.
Neprehliadnite
Trinásta dôchodková dávka ostáva zmrazená na úrovni 667,30 eura, a to až do roku 2028. Kritickým ukazovateľom je však pomer pracujúcich k dôchodcom, ktorý klesne do roku 2050 na hodnotu 1,8 ku 1, čo bude systém priebežného financovania penzií dlhodobo zaťažovať.
Čo s tým?
Odborníci sa zhodujú na tom, že štátny dôchodok sám o sebe nestačí na zachovanie životného štandardu v starobe. Druhý pilier, doplnkové dôchodkové sporenie (tretí pilier) či investovanie sú nástroje, ktoré sú Slovensku celkom pohodlne dostupné, no ich využitie zostáva nízke.
Zákon pritom od roku 2022 automaticky zapisuje do druhého piliera všetkých nových pracovníkov do 40 rokov. No samotný zápis bez aktívneho záujmu o výšku príspevkov a investičnú stratégiu nestačí.
Už samotné uvedomenie si problému je podľa odborníkov dôležitým prvým krokom. Prieskum NN totiž ukazuje, že lepšie pripravení sa cítia práve starší respondenti vo veku 55 až 65 rokov, teda tí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku.
