Potraviny sú na Slovensku z roka na rok drahšie. Preto sa dá len ťažko pochopiť, prečo SNS pod vedením Andreja Danka tlačí do parlamentu návrh, ktorý môže ceny posunúť ešte vyššie. Zväz obchodu SR otvorene varuje, že ak novela prejde, predajne zaplatia viac na daniach. Pochopiteľne, tie len ťažko budú schopné či ochotné absorbovať vyššie náklady, a tak ich prenesú na plecia zákazníkov, teda bežných ľudí.
Návrh SNS sa týka zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Ako informuje Startitup, že novela má osobitne zdaniť veľkoplošný maloobchod, a to v rámci už existujúcej dane zo stavieb a dane z bytov.
Táto daň by sa týkala budov s predajnou plochou nad 500 štvorcových metrov, ako aj komplexov, kde súčet predajných plôch viacerých prevádzok presahuje 1 500 štvorcových metrov. Novela prešla do druhého čítania v Národnej rade SR. Ak ju schvália, účinnosť nadobudne už 1. januára 2027.
Dôvodová správa k novele uvádza, že dnešná právna úprava výslovne neustanovuje osobitný sadzobný režim pre tieto priestory. Podľa SNS tak môžu v jednej sadzobnej kategórii vystupovať nehnuteľnosti, ktoré sú z hľadiska rozsahu obchodnej činnosti úplne rozdielne (malá predajňa na dedine vs. hypermarket s tisíckami zákazníkov denne).
Okamžitý odpor
Zväz obchodu SR s návrhom nesúhlasí. Prezident zväzu Filip Kasana varuje, že už súčasná legislatíva dáva mestám a obciam možnosť stanoviť rôzne sadzby dane pre maloobchodné prevádzky. Nesmie však presiahnuť desaťnásobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb. „Z hľadiska dôsledkov ide o škodlivý politický návrh, ktorým by dostali samosprávy bezlimitný bianko šek na stanovenie akejkoľvek sadzby dane,“ povedal Kasana.
Novela SNS by tento limit pre veľkoplošný maloobchod podľa zväzu de facto zrušila, čo by viedlo k rozdielnym podmienkam pre obchodníkov v rôznych častiach Slovenska.
Zaplatia to ľudia
Treba mať na pamäti, že aj obchody sú v podstate len firmy. A každá firma chce generovať zisk. Ak by museli platiť vyššie dane, znamenalo by to vyššie náklady. A ako sa čo najlepšie vysporiadať s vyššími nákladmi? Predsa úpravou cien, a to určite nie smerom nadol.
„Z praktického hľadiska by sa zavedenie dodatočného daňového zaťaženia pre maloobchodné prevádzky s vysokou pravdepodobnosťou premietlo do zvýšenia konečných cien pre spotrebiteľov, a to aj v segmente základných potravín,” vysvetlil Kasana.
Situáciu ešte väčšmi zhoršuje fakt, že potraviny v posledných rokoch zdražujú, a to celkom výrazne. Hoci štát často propaguje pozitívne štatistiky, medziročné porovnania hovoria niečo iné. Od roku 2019 stúpli ceny potravín o vyše 50 percent. To je viac, než koľko je priemer susedného Česka či celej EÚ.
A žiaľ, to nie je všetko. Hoci by sa nová sadzba dane týkala primárne väčších prevádzok, obchodné siete fungujú ako prepojený systém. Legislatíva by podľa Kasanu mohla spôsobiť zatváranie menej rentabilných obchodov na vidieku, čo by spôsobilo rozšírenie takzvaných potravinových púští. Týmto pojmom sa označujú oblasti, kde majú ľudia obmedzený prístup k bežným potravinám.
Problém je to hlavne pre seniorov, ľudí bez auta a domácností s nižším príjmom. Dochádzanie do obchodov nie je lacné a pre niektorých ľudí dokonca takmer nemožné.
Dokonca je tu aj jeden paradox. Novela totiž ide priamo proti tomu, čo tá istá vláda sľubovala v predvolebnej kampani, a to ľahšie dostupné a lacnejšie potraviny. Nejde pritom o prvý pokus SNS o špeciálne zdanenie obchodných reťazcov. Už v roku 2024 presadzovala daň pre potravinové reťazce vo výške 2,5 percenta z čistého obratu. Tentokrát síce ide o zmenu existujúcej dane, nie osobitný odvod, no pre koncového zákazníka je efekt rovnaký.
Ešte je nádej
Novela zatiaľ nie je schválená, je v druhom čítaní. Obchodníci tak stále majú čas presvedčiť koalíciu a poslancov o dôsledkoch, ktoré by navrhované zmeny predstavovali.
