Hoci z veľkej časti za finančnú situáciu slovenských domácností môže tvrdá konsolidácia štátu a externé faktory, svoj podiel na tom má aj slabá finančná gramotnosť, teda schopnosť efektívne narábať s peniazmi. Tá je problém hlavne v dospelosti, no všetko to začína už v detstve. Samozrejme, finančnej gramotnosti sa dá naučiť, no treba k tomu iniciatívu.
V detskom veku by mala prísť iniciatíva od učiteľov, respektíve školských osnov. To sa však nedeje. Namiesto toho, aby sa deti učili narábať s peniazmi, rozoberajú látky určené zastaranými smernicami. A štatistiky to náležite odrážajú.
Viac ako 40-tisíc slovenských žiakov základných a stredných škôl sa vlani zapojilo do meraní programu FinQ, ktorý sleduje, ako mladí ľudia uvažujú vo finančnom kontexte. Ako asi tušíte, výsledky majú ďaleko od povzbudivých. Žiaci síce dokážu zvládnuť jednoduché výpočty, no zlyhávajú tam, kde treba premýšľať so súvislosťami, píše spravodajský portál TASR.
Teória by aj bola, prax nie
Typický príklad medzery opisuje Národná banka Slovenska (NBS). Žiak dokáže vypočítať, že pri úroku jedno percento získa zo sumy 1 000 eur po roku desať eur navyše. Keď má však posúdiť, čo s jeho úsporami urobí inflácia, rast cien alebo rozhodnutie požičať si peniaze, väčšinou sa zasekne na mŕtvom bode. Mladí ľudia sú teda schopní reprodukovať definície, no majú problém prepojiť ich s každodennou realitou.
Práve preto NBS zorganizovala pod záštitou ministerstva školstva odbornú konferenciu Príklad pre vzdelávanie, ktorá otvorila diskusiu o tom, ako dostať finančné vzdelávanie bližšie k životu a skutočným rozhodnutiam mladých.
„Finančná gramotnosť nie je teória. Je to praktická schopnosť zvládnuť realitu. Každý deň robíme rozhodnutia o peniazoch, ako hospodárime, či si tvoríme rezervu, ako reagujeme na infláciu alebo úroky. Ak chceme stabilnejšiu krajinu a odolnejšiu ekonomiku, musíme ľuďom pomôcť robiť lepšie rozhodnutia,” povedal viceguvernér NBS Dušan Keketi.
Slovensko je pod priemerom
Slovensko v tomto smere celkom výrazne zaostáva za vyspelejšími krajinami. Podľa medzinárodných údajov OECD takmer 20 percent mladých ľudí nedosahuje ani základnú úroveň finančnej gramotnosti, pričom len asi jeden z desiatich skutočne dokáže riešiť zložitejšie finančné situácie. Medzi dospelými má základné finančné zručnosti len zhruba tretina populácie.
Výsledky štúdie PISA 2018 prezradili, že Slovensko dosiahlo vo finančnej gramotnosti 481 bodov. Pre porovnanie, priemer OECD bol 505 bodov. Ako ďalej informuje ministerstvo školstva, rozdiely vo finančných vedomostiach žiakov sú na Slovensku jedny z najväčších spomedzi hodnotených krajín OECD.
Školy to neučia
Finančné vzdelávanie je formálne povinnou súčasťou školského vzdelávacieho programu v rámci Národného štandardu finančnej gramotnosti (NŠFG). Realita je však iná. Ako uvádza portál FinReport, len 14 percent škôl má samostatný predmet zameraný na finančnú gramotnosť, pričom 72 percent škôl preberá túto tému len okrajovo.
Viac ako polovica študentov v prieskume, ktorý sa realizoval počas Ekonomickej olympiády, uviedla, že sa na ich škole finančná gramotnosť nevyučuje vôbec.
Mohlo by vás zaujímať
„Mnohí učitelia nedisponujú potrebnými znalosťami, a preto musia na vlastnú päsť hľadať a sťahovať materiály, čo môže viesť k frustrácii. Navyše, komerčné učebnice sú často buď drahé alebo nezaujímavé pre žiakov,“ konštatoval Partik Kindl, spoluautor učebnice financie.sk.
Školy si môžu samé určiť, na ktorých predmetoch a akými metódami budú tému vyučovať. A v tom je problém. Niektoré ju učia poctivo, niektoré okrajovo, niektoré vôbec.
Tí, čo vedia, to majú hlavne od rodičov
Prieskum 365.bank z roku 2021, do ktorého sa zapojili deti vo veku od 11 do 15 rokov, ukázal, že 77 percent z nich sa naučilo narábať s peniazmi vďaka rodičom. Šesť z desiatich žiakov potvrdilo, že sa finančnú gramotnosť naučili v škole. Na druhú stranu, až 43 percent rodičov sa domnieva, že škola sa tejto téme nevenuje dostatočne.
NBS aj odborníci z neziskového sektora sa zhodujú na tom, že na zlepšenie situácie sú potrebné zmeny na systémovej úrovni. Kindl odporúča zavedenie špecifických učebných plánov, odborné školenia pre učiteľov a zaradenie testovania z finančnej gramotnosti do hodnotenia žiakov na konci 9. ročníka.
Práve záväzné testovanie by podľa neho prinútilo školy brať túto tému vážne, a teda ju riadne vyučovať.
