Rusko rozširuje informačnú vojnu do priestoru, ktorý ešte pred pár rokmi väčšina ľudí vôbec neriešila. Už nejde len o televíziu, trollov alebo falošné profily na sociálnych sieťach. Kremeľ sa čoraz viac snaží ovplyvniť aj databázy, encyklopédie a zdroje, z ktorých čerpajú moderné AI chatboty.
Na tému upozornil slovinský denník Dnevnik. Podstatné však je, že nejde o jeden izolovaný prípad. Podobné zistenia už skôr priniesli výskumníci z DFRLab, spoločnosti NewsGuard aj francúzskej agentúry Viginum, ktorá sleduje zahraničné dezinformačné operácie.
Prvý problém sa volá Ruwiki. Ide o ruskú alternatívu Wikipédie, ktorá vznikla ako technická kópia ruskojazyčnej Wikipédie. Prevzala približne 1,9 milióna článkov, no obsah sa má ďalej vyvíjať podľa pravidiel ruského informačného priestoru. Inými slovami, navonok ide o encyklopédiu, no jej pravidlá sú oveľa bližšie štátom kontrolovanému výkladu sveta než otvorenej Wikipédii.
Cieľom je ovládnuť zdroje
Ruwiki nie je jediný projekt tohto typu. Už v roku 2022 vznikla aj Runiversalis, ďalšia ruská encyklopedická alternatíva. Spoločný menovateľ je jasný: vytvoriť informačné prostredie, v ktorom sa vojna na Ukrajine, úloha NATO, sankcie, ruská politika alebo domáca opozícia vysvetľujú spôsobom prijateľným pre Kremeľ.
Problém je v tom, že podobný obsah nemusí zostať iba v Rusku. Dezinformačná sieť Pravda, známa aj ako Portal Kombat, prevádzkuje stovky webov v mnohých jazykoch a cieli na krajiny v Európe, Ázii aj Afrike. Viginum vo svojej správe uvádza, že medzi krajinami, na ktoré sa sieť rozšírila, je aj Slovensko.
Tieto weby často nefungujú ako klasické médiá pre bežného čitateľa. Ich cieľom môže byť skôr zaplniť internet veľkým množstvom textov, ktoré potom zachytia vyhľadávače, agregátory, databázy a v ďalšej fáze aj systémy umelej inteligencie.
Keď propaganda otrávi AI
Tu sa začína najnebezpečnejšia časť. Chatbot neodpovedá z prázdna. Pri trénovaní alebo pri vyhľadávaní v reálnom čase sa opiera o texty dostupné na internete. Ak je internet zámerne zaplavený tisíckami manipulatívnych článkov, časť z nich sa môže dostať aj do odpovedí AI nástrojov.
NewsGuard vo svojej analýze tvrdí, že popredné AI chatboty pri testovaní opakovali nepravdivé naratívy zo siete Pravda približne v tretine prípadov. DFRLab zasa upozornil, že odkazy na weby tejto siete sa objavili v odpovediach chatbotov aj v zdrojoch používaných na Wikipédii či v komunitných poznámkach na sieti X.
Pre bežného používateľa je to nepríjemné najmä preto, že odpoveď od AI často pôsobí neutrálne, uhladene a autoritatívne. Ak však model čerpá z pochybných zdrojov, môže elegantne zabalená odpoveď šíriť rovnakú propagandu, akú by si človek pri bežnom webe možno všimol okamžite.
Praktická obrana je jednoduchá, aj keď nie pohodlná. Pri citlivých témach, najmä pri vojne, politike, sankciách, migrácii alebo bezpečnosti, netreba veriť iba jednej odpovedi chatbota. Oplatí sa pozrieť na zdroje, hľadať primárne dokumenty, porovnať viacero dôveryhodných médií a všímať si, či sa v odpovedi neobjavujú neznáme weby s nápadne jednostranným slovníkom.
Rusko tým ukazuje, že informačná vojna sa presúva do ďalšej fázy. Už nestačí presvedčiť človeka jedným článkom. Oveľa cennejšie je ovplyvniť prostredie, z ktorého sa budú učiť stroje. A ak sa to podarí, propaganda sa môže vrátiť späť k ľuďom ako zdanlivo objektívna odpoveď umelej inteligencie.
