Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v Bratislave usporiadal medzinárodnú konferenciu, ktorá sa zaoberala využívaním umelej inteligencie v rámci práce kontrolných inštitúcií. Účastníci sa zhodli na tom, že umelá inteligencia (AI) môže výrazne zvýšiť efektivitu auditu verejných financií, hoci zodpovednosť za prípadné rozhodnutia musí zostať na človeku. Informuje o tom spravodajský portál agentúry TASR.
AI ako pomocník, nie náhrada
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy na konferencii prehlásil, že spojenie dát, informačných systémov, umelej inteligencie a ľudí do jedného celku môže posunúť rozhodovanie verejných inštitúcií na novú, respektíve vyššiu úroveň. Podľa neho môže AI pomôcť štátu napríklad lepšie spravovať verejné zdroje, teda prijímať presnejšie a lepšie rozhodnutia.
Tento scenár však má dôležitú podmienku, a to spoľahlivosť vstupných dát. Logicky, ak dáta nebudú dostatočne kvalitné, finálne rozhodnutia, ktoré z nich budú plynúť, tomu budú zodpovedať.
Andrassy zároveň upozornil, že pri takejto implementácii AI sú kľúčové transparentnosť a otvorenosť. Inak povedané, najvyššie kontrolné inštitúcie by mali aktívne zdieľať skúsenosti aj príklady dobrej praxe.
Konferencia pritom priniesla aj konkrétny záväzok do budúcna. Umelá inteligencia bude jednou z hlavných tém kongresu európskych najvyšších kontrolných inštitúcií (EUROSAI), ktorý sa uskutoční budúci rok, taktiež v Bratislave.
Už sa nedá čakať
Prezident EUROSAI a zároveň šéf izraelského kontrolného úradu Matanyahu Englman v rámci konferencie pripomenul, že umelá inteligencia už dnes mení to, ako fungujú verejné inštitúcie. Technológiu považuje za realitu, s ktorou sa štátne orgány musia vysporiadať nie o rok, nie o mesiac, ale teraz. Zároveň ale upozornil, že začlenenie AI do štátneho auditu prináša nielen možnosti, ale aj vážne riziká. Za zmienku stojí predovšetkým riziko nepresných či zavádzajúcich informácií, ako aj otázky týkajúce ochrany osobných údajov.
Izraelský kontrolný úrad podľa Englmana už vykonal viaceré audity so zameraním na pripravenosť štátu na zavádzanie umelej inteligencie. Previerky sa pozreli na kvalitu dát, úroveň digitalizácie a pripravenosť IT infraštruktúry. Englman v závere prejavu vyzval kontrolné inštitúcie, aby boli ostražité a zároveň zodpovedné. Konsenzom je, že AI musí slúžiť verejnosti a posilniť úlohu kontrolórov ako strážcov hospodárnosti, a to aj v digitálnom prostredí.
Mohlo by vás zaujímať
Dôveryhodnosť je podmienka
Splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu Radoslav Štefánek na konferencii upresnil, že AI môže kontrolórom reálne pomôcť, hlavne pri analýze veľkého množstva dokumentov a dát. Sú to totiž úlohy, ktoré pri klasickom audite zaberajú najviac času. Zároveň ale vymedzil hranice. AI nemá byť sudca ani “automat na pravdu”. Jej úlohou je rozširovať schopnosti človeka, nie ich nahrádzať.
Štát podľa neho musí zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie boli dôveryhodné, vysvetliteľné a podliehali dôkladnej kontrole.
Okrem slovenských predstaviteľov sa konferencie zúčastnili aj zástupcovia kontrolných inštitúcií z Česka, Rakúska, Francúzska, Estónska a Spojených arabských emirátov. Diskutovali o konkrétnych príkladoch využívania AI pri auditoch, kontrole verejných financií a hodnotení efektívnosti štátnych systémov.
Konkrétne Estónsko je v tejto oblasti považované za jedného z lídrov. Dlhodobo totiž patrí k najviac digitalizovaným štátom v rámci EÚ, a tak práve jeho skúsenosti s nasadzovaním AI vo verejnej správe môžu pre ostatné krajiny slúžiť ako odrazový mostík.
Viacero zúčastnených krajín už AI v kontrolnej praxi aktívne využíva alebo testuje. Slovensko sa hlási o rolu koordinátora a akéhosi “zdieľača” skúseností v rámci európskej siete najvyšších kontrolných inštitúcií. Viac podrobností zrejme prinesie až spomínaný kongres EUROSAI, ktorý sa bude konať budúci rok.
