Meta, materská spoločnosť Facebooku, Instagramu a WhatsAppu, sa nachádza v procese agresívnej transformácie smerom k umelej inteligencii. Zamestnanci firmy sa však ocitajú v čoraz nepríjemnejšej pozícii. Bezmocne sledujú, ako ich zamestnávateľ investuje stovky miliárd dolárov do AI, pričom súčasne prepúšťa tisíce ľudí a monitoruje ich počítače. Aby toho nebolo málo, od mnohých sa očakáva, že pomôžu trénovať systémy, ktoré ich prípadne nahradia. Téme sa venuje server Neowin.
Sledovanie klávesnice, myši aj obrazovky
Začiatkom tohto mesiaca sme vás na našom webe informovali o internom programe Mety s názvom Model Capability Initiative (MCI). V skratke, ide o softvér inštalovaný na firemné počítače amerických zamestnancov, ktorý zaznamenáva pohyby myši, kliknutia, stlačenia kláves a príležitostne robí snímky obrazovky.
Program funguje v rámci vopred schváleného zoznamu pracovných aplikácií, pričom medzi monitorovanými platformami sú Gmail, Google Chat, LinkedIn, GitHub, Slack, Atlassian, Wikipedia a vlastné Meta nástroje vrátane interného AI asistenta Metamate. V počiatočných verziách zoznamu figurovali dokonca aj konkurenčné AI nástroje ako ChatGPT a Claude.
Cieľom MCI je zbierať reálne príklady toho, ako ľudia pracujú s počítačom, aby sa na ich základe mohli trénovať AI agenti. Technický riaditeľ Andrew Bosworth v internom memorande opísal budúcnosť, v ktorej agenti „primárne vykonávajú prácu“, zatiaľ čo zamestnanci ich „usmerňujú, kontrolujú a pomáhajú im zlepšovať sa“.
Zamestnanci toto rozhodne nebrali na ľahkú váhu. Podľa portálu Platformer mnohí okamžite odsúdili program ako porušenie súkromia a pýtali sa, či sa z neho môžu odhlásiť. Bosworth odpovedal, že na firemnom počítači možnosť odhlásenia neexistuje.
Prepúšťanie tisícok ľudí v mene AI
V tom istom mesiaci Meta oznámila prepúšťanie 8 000 zamestnancov, teda zhruba desatiny celej pracovnej sily. Viaceré zdroje potvrdili, že táto vlna prepúšťania sa začne 20. mája, čiže už o pár dní. Gigant zároveň zrušil viac ako 5 000 voľných pracovných miest. Zuckerberg zdôvodnil škrty zvyšovaním efektívnosti pomocou umelej inteligencie. Úlohy, ktoré kedysi vyžadovali desiatky ľudí, dnes podľa neho zvládne oveľa menšia skupina.
Platformer uvádza, že na anonymnom fóre Blind sa množia príspevky nespokojných zamestnancov, ktorí opisujú pocit, že vedenie sa zaujíma výhradne o AI, zatiaľ čo ich každodenná snaha a práca sa odsúva na vedľajšiu koľaj. Niektorí dokonca otvorene hovoria o tom, že ten pocit, keď musíte pomáhať s trénovaním systému, ktorý vás jedného dňa pravdepodobne nahradí, sa nedá ľahko opísať.
600 miliárd na dátové centrá
Medzi prepúšťaním zamestnancov a agresívnym náborom AI talentov panuje výrazný rozdiel. Meta podľa správy Reuters plánuje do roku 2028 investovať viac ako 600 miliárd dolárov do výstavby rozsiahlych dátových centier. Zároveň prilákala špičkových AI výskumníkov od konkurencie, niektoré kompenzačné balíčky vraj dosahujú až 300 miliónov dolárov na jedného zamestnanca.
Cieľom je plán, ktorý Zuckerberg nazýva budovaním „osobnej superinteligencie“, respektíve AI systémov schopných plniť komplexné úlohy za jednotlivca naprieč pracovným aj osobným životom. Meta zriadila nové výskumné oddelenie Meta SuperIntelligence Labs a pokúša sa dohnať náskok OpenAI a Google.
Kde sú hranice?
MCI vyvoláva zásadnú otázku: kde sú hranice, pokiaľ ide o sledovanie zamestnancov? The Verge poukazuje na to, že zachytávanie snímok obrazovky, klávesových skratiek a pohybov myši na účely trénovania komerčných AI modelov presahuje zaužívaný rámec bežného monitorovania firemného hardvéru.
Mohlo by vás zaujímať
Meta sama vydala odporúčanie pre zamestnancov, ktorí sa boja o svoje súkromie: „Môžete ovplyvniť, čo sa zobrazuje na obrazovke tým, že sa vyhnete osobným aktivitám na pracovnom počítači.“ Pochopiteľne, pre zamestnancov, ktorí využívajú firemný počítač pri hybridnej práci z domu, takáto rada nie je veľmi užitočná.
Meta nie jediná
Meta pritom rozhodne nie je prvou (ani jedinou) technologickou firmou, ktorá využíva správanie vlastných zamestnancov ako trénovacie dáta pre AI. Platformer poukazuje na to, že podobné iniciatívy zvažujú alebo dokonca realizujú aj ďalšie veľké technologické spoločnosti, no väčšina o nich verejne nehovorí.
Výnimočnosť Mety spočíva v rozsahu. Monitorovanie stoviek aplikácií, vrátane nástrojov konkurencie, nemá veľmi precedens. Zaujímavé je aj načasovanie: program bol spustený v rovnakom čase ako oznámenie o masovom prepúšťaní.
Regulátori v Európskej únii budú MCI pravdepodobne veľmi pozorne sledovať. Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) totiž kladie prísne podmienky na spracovanie osobných dát zamestnancov, a to aj v pracovnom prostredí.
