Výletná loď MV Hondius holandskej spoločnosti Oceanwide Expeditions sa ocitla v centre medzinárodnej zdravotnej krízy. Na jej palube sa objavili prípady hantavírusu, teda vírusu prenášaného hlodavcami, ktorý môže spôsobiť smrteľné ochorenie pľúc. Tri osoby zahynuli, niekoľko ďalších skončilo v kritickom stave a viac ako 140 cestujúcich a členov posádky zostalo uväznených na mori, keďže prístavy odmietli loď pustiť dnu.
Čo je hantavírus?
Hantavírus je skupina vírusov z čeľade Bunyaviridae, ktoré sa prirodzene vyskytujú u hlodavcov, teda napríklad myší, potkanov a hrabošov. Ako uvádza Centrum pre ochranu zdravia v Hongkongu, existujú dve hlavné formy ochorenia u ľudí: hemoragická horúčka s renálnym syndrómom (HFRS), typická pre Európu a Áziu, a hantavírusový pľúcny syndróm (HPS), vyskytujúci sa hlavne v Amerike. Prípad na lodi MV Hondius sa týka kmeňa Andes pochádzajúceho z Južnej Ameriky.
Úmrtnosť hantavírusového pľúcneho syndrómu pritom môže dosiahnuť až 40 percent, čo z neho robí jedno z najnebezpečnejších vírusových ochorení tohto typu. Podľa Mayo Clinic sa príznaky objavia zvyčajne dva až tri týždne po nákaze, pričom ochorenie postupuje v dvoch fázach. Najprv sa objaví horúčka, svalové bolesti a zimnica, neskôr rýchly rozvoj dýchacích ťažkostí. Strašidelným faktom je, že aktuálne neexistuje žiadna špecifická liečba ani vakcína; liečba je výlučne podporná.
Ako sa vírus prenáša?
Za bežných okolností sa hantavírus prenáša vdýchnutím vzdušných častíc kontaminovaných výkalmi, močom alebo slinami infikovaných hlodavcov. Ako upozorňuje britská agentúra UKHSA, väčšina kmeňov hantavírusu sa medzi ľuďmi neprenáša, a ak áno, tak veľmi, veľmi ťažko.

Výnimkou je však práve kmeň Andes. Ten môže za určitých podmienok prechádzať z človeka na človeka, spravidla pri veľmi úzkom kontakte. WHO pritom na palube lode MV Hondius prenos medzi osobami nevylúčila, čo ešte väčšmi skomplikovalo situáciu.
Ako sme spomenuli, príznaky zahŕňajú vysokú horúčku, silnú únavu, bolesti svalov, nevoľnosť, vracanie, hnačku a postupný rozvoj dýchacích ťažkostí. Inkubačná doba sa pohybuje od jedného do ôsmich týždňov po expozícii, čo náramne sťažuje identifikáciu všetkých potenciálne nakazených osôb.
Vývoj na palube
Loď MV Hondius vyplávala začiatkom apríla 2026 z argentínskeho prístavu Ushuaia. Prípady respiračného ochorenia sa začali objavovať medzi 6. a 28. aprílom, teda ešte počas plavby. Ako informovali Aktuality.sk, cestujúci sa pravdepodobne nakazili počas výletov na pevnine. Hantavírus sa totiž bežne nevyskytuje na mori.
Dňa 2. mája WHO dostala hlásenie o zhlukovom výskyte závažných respiračných ochorení. Laboratórne testy vykonané v Južnej Afrike potvrdili hantavírus u kriticky chorého pacienta. Správa WHO, zverejnená len o dva dni neskôr, evidovala sedem prípadov (dva laboratórne potvrdené a päť suspektných), vrátane troch úmrtí.
Loď kotvila pri Kapverdách, kde miestne zdravotnícke kapacity nestačili na zvládnutie situácie. Kapverdy z preventívnych dôvodov neumožnili lodi zakotviť v prístave. Nakoniec s prijatím lode súhlasilo Španielsko; cestujúci by mali opustiť plavidlo za prísnych bezpečnostných opatrení a loď prejsť dôkladnou dezinfekciou, píšu Novinky.cz.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb ECDC 5. mája vyhodnotilo riziko pre Európu ako veľmi nízke. Na palube sa nachádzali cestujúci z 23 krajín sveta a jeden prípad bol navyše hlásený zo Švajčiarska, kde sa cestujúci prihlásil tamojším zdravotníkom po návrate.
Pre slovenských cestovateľov to neznamená bezprostredné ohrozenie, no prípad jasne poukazuje na to, aká dôležitá je opatrnosť pri outdoorových aktivitách v oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytujú hlodavce, najmä v Južnej a Strednej Amerike.
Výnimočný prípad
Väčšina historicky zaznamenaných prípadov hantavírusu sa spájala s vidieckym prostredím, spravidla s upratovaním stodôl, lesných búdok alebo pobytom v oblastiach s vysokou hustotou hlodavcov. Prípad lode MV Hondius je iný: vírus sa zjavne zachytil počas výletov v prírode a neskôr sa šíril v uzavretom priestore lode.
Vedecký portál Science.org ho označil za bezprecedentný. Keďže takýto výskyt nemá v histórii obdobu, môže priniesť nové poznatky o šírení tohto vírusu v uzavretých komunitách.
Záver lode v karanténe na otvorenom mori, odmietanie prístavov a medzinárodná koordinácia záchrannej operácie sú tiež jasnou pripomienkou toho, ako rýchlo sa môže na pohľad lokálna zdravotná kríza stať medzinárodnou senzáciou, žiaľ, v tom najsmutnejšom zmysle slova.

