Organizácia Humánny pokrok zverejnila prieskum ohľadom kuracieho mäsa, ktoré sa predáva v slovenských reťazcoch. Zistenia nepotešia milovníkov tohto mäsitého pokrmu, pretože necelých 98 percent kuracích pŕs má chorobu bielych vlákien.
Toto ochorenie pritom negatívne vplýva na kvalitu, štruktúru aj chuť mäsa. Hoci si mnohí Slováci myslia, že konzumujú produkt s minimom tuku a vysokým podielom bielkovín, vôbec to tak nemusí byť.
Kuracie mäso s ochorením
Podľa Humánneho pokroku takéto mäso väčšina vyspelých európskych krajín odmieta. Na Slovensku je však situácia iná a tu tvorí ponuku reťazcov práve mäso s bielymi vláknami.
Toto ochorenie sa spája s extrémne rýchlym rastom kurčiat priamo určených na mäso. Problémom je, že mäso potom nemá takú kvalitu, respektíve vlastnosti, aké by malo mať. Bežný spotrebiteľ si to však vôbec nevšimne, a tak si myslí, že konzumuje kvalitné kuracie mäso.
Takmer 400 kuracích produktov pod drobnohľadom
Prieskum organizácia realizovala v 388 produktoch kuracích pŕs, filet a rezňov bez kože. Výsledky ukázali, že výskyt ochorenia bielych vlákien sa týkal 97,94 percenta výrobkov. V praxi to znamená, že takmer každé balenie kuracieho mäso v slovenských obchod trpí touto chorobou, ktorá postihuje svalstvo kurčaťa.
Ako dopadli jednotlivé reťazce
„Prieskum realizovaný v októbri 2025 prebiehal v piatich slovenských mestách a jednej obci – Bratislave, Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici a Miloslavove,“ informoval Humánny pokrok. Analýza prebiehala na základe fotografií, pričom tie zozbierali organizátori prieskumu v rôznych reťazcoch. Zavítali do maloobchodných predajní Tesco, Billa, Coop Jednota, Kaufland, Lidl, Terno, Kraj, Fresh, Yeme a Biedronka.
Najhoršie dopadol Lidl, kde bol preukázaný 100-percentný výskyt choroby bielych vlákien. V tesnom závese je Tesco (98,88 percenta) a nasleduje Coop Jednota (98,15 percenta). Ďalej v rebríčku nasleduje Billa (96,38 percenta) a napokon Kaufland (94,44 percenta).
„V ostatných spoločnostiach nebola pri meraní dostatočná vzorka, ale výsledky ukázali 100 percent bielych pruhov aj v Terno a Kraj, Fresh a Yeme,“ uviedol Humánny pokrok.
Únia hydinárov sa bráni
„Je otázne, kto robil a ako robil prieskum, lebo povedzme si otvorene, na každom bitúnku je veterinárny lekár, ktorý prehliada každé kurča po tom, ako je očistené. Keď povie, že mäso je v poriadku, v súlade s legislatívou, tak takéto mäso je uvoľnené na trh a dostane sa do predaja,“ povedal pre STVR riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
Riaditeľ organizácie Humánny pokrok Martin Smrek tvrdí, že slovenské obchodné reťazce sú naďalej zaplavené mäsom z rýchleho chovu. Spotrebitelia tak platia za produkt nižšej kvality. Niektoré európske krajiny takéto mäso už odmietajú a podľa Smreka by si aj slovenskí spotrebitelia zaslúžili rovnakú kvalitu potravín, akú majú zákazníci v zahraničí.
Prechod na pomaly rastúce plemená
K problematike sa vyjadril aj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Ten pre STVR povedal, že ukončenie chovu rýchlorastúcich plemien nie je také jednoduché.
Pomaly rastúce plemená kurčiat potrebujú viac krmiva i vody a zároveň takéto chovy produkujú o 25 percent viac skleníkových plynov. Podľa jeho slov už dnes slovenské reťazce ponúkajú viacero druhov kurčiat a z rôznych chovov. Spotrebiteľ teda má na výber.
