Hoci odborníci už roky bijú na poplach pred narastajúcou hrozbou antibiotickej rezistencie, krajiny Európskej únie majú s disciplínou problém. Spotreba týchto liekov nielenže neklesá, ale v mnohých štátoch dokonca naberá na obrátkach. Čelíme tak neviditeľnému nepriateľovi, ktorý robí bežné infekcie opäť smrteľnými. Nadmerná spotreba antibiotík tak môže v budúcnosti spôsobiť katastrofu, na ktorú ľudstvo nie je pripravené.
Prečo je priveľa antibiotík problémom
Kľúčovým pojmom je antimikrobiálna rezistencia (AMR). Ide o stav, kedy sa baktérie a vírusy prispôsobia liečbe natoľko, že na ne bežné lieky prestávajú účinkovať. Tento fenomén má v regióne Európskej únie (EÚ), Islandu, Lichtenštajnska a Nórska na svedomí viac ako 35 000 úmrtí ročne.
Rada EÚ preto ešte v roku 2023 stanovila jasné ciele:
- Znížiť celkovú spotrebu antibiotík.
- Zabezpečiť, aby aspoň 65 percent podávaných liečiv tvorili tzv. antibiotiká prvej voľby (šetrnejšie k odolnosti patogénov).
Realita? Ako uvádza portál EuroNews, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) nedávno priznalo, že sa nepodarilo naplniť ani jeden z týchto bodov.
Priepastné rozdiely medzi severom a juhom
Štatistiky za rok 2024 ukazujú priemernú spotrebu 20,3 dennej dávky na tisíc obyvateľov. To je nárast o 2 percentá v porovnaní s predpandemickým rokom 2019. Zároveň je toto číslo poriadne ďaleko od cieľa (15,9 dávky), ktorý chce EÚ dosiahnuť do roku 2030.
Najväčšie kontrasty nájdeme priamo v tabuľkách jednotlivých krajín:
- Holandsko: Najstriedmejší prístup s 9,8 dávkami.
- Grécko: Opačný koniec rebríčka s rekordnými 29,9 dávkami.
Podľa Evelyne Jouvin Marche z francúzskeho inštitútu Inserm je problémom najmä rýchlosť, akou sa odborné odporúčania dostávajú do praxe. Kým v niektorých štátoch lekári a kliniky striktne dodržiavajú nové protokoly, v iných pretrvávajú staré zvyky.
Kde spotreba antibiotík stúpa?
Znepokojujúce je, že zoznam krajín, kde dopyt po antibiotikách od roku 2020 rastie, je poriadne dlhý. Nájdeme na ňom nielen Francúzsko, Španielsko či Rakúsko, ale prekvapivo aj krajiny s vyspelým zdravotníctvom ako Fínsko, Nórsko alebo Belgicko.
V rebríčku sa nachádza aj Slovensko, ktoré je nad európskym priemerom s hodnotou 20,4. Ak by sme sa pozreli na naše susedné krajiny. Tie majú nižšie čísla. Napríklad Rakúsko (11,8), Maďarsko (13,7) alebo Česko (19). Naopak, vyššia spotreba je u nášho severného suseda v Poľsku (22,6).
Riešenie nie je len v rukách lekárov
ECDC vyzýva na modernizáciu diagnostiky a prísnejšiu kontrolu infekcií v nemocniciach. Boj nám však komplikuje aj starnúca populácia, ktorá je na ochorenia náchylnejšia, a jednoduché cestovanie, ktoré uľahčuje prenos odolných baktérií cez hranice.
Ako môžete pomôcť vy?
Odborníci zároveň hovoria, že zodpovednosť nesie aj samotný pacient. Aj preto pripomínajú niekoľko dôležitých bodov. Patria k nim tieto:
- Doužívajte celú dávku: Ak vám lekár predpíše balenie antibiotík, doberte ho do konca, aj keď sa už cítite lepšie.
- Žiadne zásoby: Nikdy si neodkladajte zvyšné tabletky „pre prípad núdze“ a nepoužívajte ich bez konzultácie s lekárom.
Presne nastavená dávka je totiž navrhnutá tak, aby infekciu definitívne zlikvidovala a nedala baktériám šancu na protiútok.
