Čína začala oficiálne “štítkovať” humanoidných robotov. Každý kus vyrobený na území krajiny dostane vlastný identifikačný kód, podobne ako ho dostávajú čínski občania. Systém už beží a aktuálne pokrýva viac ako 100 výrobcov a 28-tisíc zariadení.
Iniciatívu vedie Ministerstvo priemyslu a informačných technológií Čínskej ľudovej republiky. Prvý pilotný projekt vznikol v provincii Chu-pej, kde Inovačné centrum pre humanoidných robotov v meste Wuhan otestovalo systém s prvou várkou výrobcov. Interesting Engineering informuje, že každý robot dostane kód zložený z 29 znakov, respektíve číslic a písmen anglickej abecedy.
Toto označenie zahŕňa krajinu pôvodu, výrobcu, model, sériové číslo, technické parametre, úroveň inteligencie a výrobné záznamy.
Pre porovnanie, čínsky občiansky preukaz má 18 znakov. Robotický kód ho prekonáva o 11 znakov, a to práve preto, aby obsahoval prevádzkové a technické údaje. Logicky, to bežný človek nepotrebuje. Kód má celkovo štyri segmenty a garantuje jedinečnosť, sledovateľnosť, rozlíšenie typu a individuálne monitorovanie každého zariadenia.
Taktiež je prepojený s digitálnou platformou, na ktorej sa po celý životný cyklus robota ukladajú servisné záznamy, prevádzkové prostredie, nasadzovanie na pracoviskách a výkonnostné dáta. Cez túto platformu môžu technici pristupovať k reálnym dátam, napríklad stavu kĺbov, batérie a presnosti pohybov, v reálnom čase. Ak robot zlyhá, operátori môžu dohľadať záznamy z prevádzky, určiť zodpovednú stranu a poruchu rýchlo opraviť, ak je to v danom okamihu možné.
Systém sleduje robota od výskumu a vývoja cez výrobu, povolenie na trh, predaj a nasadzovanie až po vyradenie a recykláciu. Inak povedané, pod unikátnym kódom sa skrýva celý “život” robota.
ID kódy pre roboty majú tri základné vrstvy. Prvá je technická sledovateľnosť, teda kto robota vyrobil, čo obsahuje, ako sa správa. Druhá je právna zodpovednosť. Ak robot spôsobí škodu, je jasné, na koho sa treba obrátiť. Tretia je ekonomická kontrola. Štát vie, koľko robotov je v obehu, kde pracujú a na čo sa využívajú.
Robotov začína byť akosi veľa
Pochopiteľne, niečo ako občianske preukazy, len pre robotov, je niečo, čo sa nevidí každý deň. Azda tou najčastejšou otázkou je, prečo sa takto Čína rozhodla. Odpoveď je v podstate jednoduchá. Je to segment trhu, ktorý napreduje neuveriteľnou rýchlosťou, a to ako z hľadiska počtu kusov, tak aj finančnej hodnoty.
V marci vydalo ministerstvo prvý národný štandardizačný systém pre celé odvetvie humanoidnej robotiky, ktorý pokrýva šesť oblastí, od základných noriem cez výpočtové systémy mozgového typu až po bezpečnosť a etiku. Podľa analytikov z Royal Bank of Canada môže trh s humanoidnými robotmi do roku 2050 dosiahnuť hodnotu 9 biliónov dolárov, pričom viac ako 60 percent z toho by mohlo pripadnúť práve Číne.
Na CES 2026 čínske firmy obsadili 21 z 38 vystavovacích miest v kategórii humanoidnej robotiky. A keď máte priemysel, ktorý má takéto prospekty, regulácia je de facto nevyhnutná. Navyše, Čína má k novým technológiám celkom unikátny prístup. Ich nasadzovanie a regulovanie beží súbežne, nie postupne.
Čína na špičke ďalšieho priemyslu
Väčšina humanoidných robotov na trhu pochádza od čínskych výrobcov, napríklad od Unitree Robotics, EngineAI alebo UBTECH. Tieto zariadenia sa však predávajú aj mimo krajiny. Technické detaily kódu sú preto navrhnuté tak, aby zaručili globálnu jedinečnosť. Systém jednoducho od začiatku počíta s tým, že roboty budú fungovať aj mimo čínske hranice.
Ak Čína bude vyžadovať, aby každý robot vyrobený na jej území niesol identifikačný kód, tento kód bude automaticky prítomný aj v zariadeniach vyvezených do Európy či USA.
Pokiaľ ide o porovnanie s prístupom Európskou úniou, rozdiel je obrovský. EÚ síce reguluje umelú inteligenciu cez AI Act, no ten sa zameriava skôr na softvér a rizikovosť systémov, nie veľmi na fyzickú identifikáciu konkrétnych zariadení. Je to zrejme aj preto, lebo u nás zatiaľ humanoidní roboti len začínajú.
