Šedá ekonomika na Slovensku podľa prezidenta finančnej správy Jozefa Kissa dosahuje objem 17 miliárd eur. Štát preto sprísňuje boj proti daňovým únikom, bezbločkovému podnikaniu aj organizovaným podvodom. Práve neoficiálna ekonomická aktivita totiž pripravuje verejné financie o stovky miliónov eur ročne.
Kiss s týmto verdiktom prišiel krátko po podpise memoranda “Daňový štít”, ktoré má za cieľ posilniť boj proti kriminalite a organizovaným daňovým podvodom.
Táto suma podľa neho dokazuje, že veľká časť ekonomickej aktivity v krajine sa napriek kontrolám deje mimo oficiálneho daňového systému. Štát pritom žije hlavne z daní, čo znamená, že šedá ekonomika ho priamo oberá o cenné príjmy.
Pochopiteľne, 17 miliárd eur nie je suma, ktorá by zodpovedala len pár nevydaným bločkom či menším daňovým priestupkom. Je to hodnota, ktorá odráža hlavne vážnejšie praktiky, ako je nepriznávanie tržieb, obchádzanie daňových povinností, hotovostnú ekonomiku či ešte zložitejšie podvodné schémy.
Vážnosť situácie ďalej potvrdzujú dáta z maloobchodu a služieb. Podľa FS len nepriznané tržby v týchto sektoroch každoročne zodpovedajú za hruba miliardu eur. Po prepočte na daň z príjmov a DPH to predstavuje potenciálny výpadok 300 až 400 miliónov eur ročne. A práve tento segment je kritickým článkom, keďže v ňom vystupuje veľký počet malých prevádzok. Do detailov skontrolovať každú jednu z nich je z časového hľadiska takmer nemožné.
Štát potvrdil ešte prísnejšie kontroly
Napriek tomu to ale skúsi. FS tvrdí, že v posledných dvoch rokoch výrazne zvýšila efektivitu daňových kontrol a taktiež pritvrdila v boji proti samotnej šedej ekonomike. Kiss vo februári prehlásil, že úspešnosť kontrol v oblasti DPH prekročila 90 percent, ako aj že úrady čoraz častejšie dokážu zachytiť podvodné schémy ešte predtým, než dôjde k finálnemu vyplateniu peňazí.
FS zároveň poukázala na to, že sa priebežne znižuje podiel subjektov, ktoré v záujme vlastného obohatenia sa nepriznávajú tržby. Kým pred dvomi rokmi nepriznávalo tržby asi 40 percent skontrolovaných subjektov, dnes to má byť len okolo 20 percent.
Problémom nie sú len kontroly
Vláda si pritom uvedomuje, že problém so slabým výberom daní nesúvisí len s kontrolami, ale aj s nastavením samotného daňového systému. Finančná správa dlhodobo upozorňuje, že v legislatíve je kopa daňových výnimiek, a to najviac práve pri DPH. Tie výrazne komplikujú výber daní aj kontroly.
V dôsledku týchto výnimiek totiž systém akceptuje príliš veľké množstvo rôznych sadzieb. A práve to podľa FS treba čím skôr optimalizovať. Čím menej prehľadný systém je, tým je ťažšie je dodržiavať jeho pravidlá a logicky aj následné kontroly.
Skutočnosť, že je čo zlepšovať, pritom nepotvrdzujú len interné, ale aj externé dáta. Európska komisia vo svojej jarnej prognóze uviedla, že slovenská ekonomika vlani rástla tempom len 0,8 percenta, pričom v tomto roku to má byť podobne. To je problematické aj z toho hľadiska, že inflácia sa má medzitým vyšplhať až na 4,3 percenta (všeobecne akceptovaná “zdravá” hranica je okolo 2 percent).
Tieto údaje sú dôležité z toho dôvodu, že práve v takomto stave je tlak na efektívny výber daní silnejší než zvyčajne. Pomalý rast totiž zásadne obmedzuje priestor na zvyšovanie príjmov štátu. A ten má v takom prípade len dve možnosti. Buď to zavedie prísne ekonomické opatrenia, alebo zvýši svoje príjmy efektívnym výberom daní. Zdá sa, že FS konečne presvedčila vládu, že aj tá druhá možnosť má svoje výhody.
Môže si za to štát sám?
Šedá ekonomika pritom nie je nový trend. Ľudia majú tendenciu klamať systém už od nepamäti. Na Slovensku však tento segment ekonomiky vykázal rast hlavne v posledných rokoch, čo má však logický dôvod.
Štát konsoliduje, no veľkú časť úspor preniesol na plecia bežných ľudí, podnikateľov a firiem. Všetci chcú pritom maximalizovať svoj vlastný zisk. Niektorí to chcú robiť legálne, napríklad zvýšením produktivity alebo okresaním výdavkov, iné si povedia, že štátu nič nedarujú a začnú vymýšľať, ako so systémom čo najlepšie vybabrať.
Samozrejme, aj keby boli podmienky ideálne, stále by sa našli špekulanti. Určite by ich ale bolo menej. Štát zvýšil odvody, zaviedol nové povinnosti a dokonca zvýšil samotnú DPH z pôvodných 20 na 23 percent. Cieľom bolo zvýšiť príjmy do štátnej kasy, no keďže v dôsledku týchto opatrení narástla šedá ekonomika, v podstate na tom skôr stratil.
A tým sa vraciame späť k FS. Šedá ekonomika je problém, no dá sa riešiť. Dá sa však riešiť len jednou cestou, a to prísnejšími kontrolami, na ktoré štát pridlho veľmi nedbal.
