Japonská ratingová agentúra Japan Credit Rating Agency (JCR) potvrdila Slovensku ratingové hodnotenie na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Ide o pozitívny signál pre investorov, hoci v kontexte celkového fiškálneho obrazu Slovenska treba výsledok brať s určitou rezervou.
Správa agentúry oceňuje rozvinuté hospodárstvo Slovenska, relatívne nízku úroveň verejného dlhu a výhody vyplývajúce z členstva v Európskej únii (EÚ). Stabilný výhľad zároveň reflektuje presvedčenie JCR, že Slovensko z eurozóny nevystúpi a nadmerný deficit bude postupne znižovať, uvádza spravodajský portál agentúry TASR.
Prečo na tomto hodnotení záleží?
Rating krajiny v podstate odráža hodnotenie jej schopnosti splácať záväzky. Zjednodušene povedané, ide o „bonitu“ štátu z pohľadu veriteľov a investorov. Čím vyššie hodnotenie, tým nižšie úroky, za ktoré si krajina môže požičiavať na finančných trhoch.
Japonská agentúra JCR je menšia ako trojica globálnych lídrov, menovite americké agentúry Standard & Poor’s, Moody’s a Fitch, no vo východoázijskom investičnom priestore má celkom silné renomé. Rating A+ je v jej stupnici hodnotením zodpovedajúcim spoľahlivej krajine s nízkym rizikom nesplatenia záväzkov.
Na Slovensku v súčasnosti platia tieto hodnotenia: agentúra S&P udržala rating A+, avšak s negatívnym výhľadom, Moody’s hodnotí Slovensko na úrovni A3 so stabilným výhľadom, zatiaľ čo Fitch potvrdila rating A- so stabilným výhľadom, ako vyplýva z aktuálnych dát Národnej banky Slovenska (NBS). Hodnotenie JCR je teda tak trochu v kontraste s verdiktom S&P, ktorá v apríli 2025 zmenila výhľad zo stabilného na negatívny, a to hlavne v dôsledku geopolitickej neistoty a rizík spätých s konsolidáciou verejných financií.
Dobré správy JCR zachytila oneskorene
Analytici JCR vo svojej správe odhadujú, že deficit verejných financií za rok 2025 dosiahne úroveň 5 percent HDP. Ministerstvo financií SR však upozornilo, že tento odhad ešte nezohľadnil aktuálne pozitívne signály. Slovensko totiž v roku 2025 hospodárilo o 170 miliónov eur lepšie, ako pôvodne počítal schválený rozpočet.
Napriek tomu situácia zostáva vážna. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) minulý mesiac varovala, že bez ďalších ozdravných opatrení po roku 2026 by mohol deficit stúpnuť až na 6,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), konkrétne do roku 2030, pričom Slovensko by platilo iba na úrokoch z dlhu zhruba 4,3 miliardy eur ročne, píšu Aktuality.sk.
Hrubý verejný dlh Slovenska pritom podľa odhadov RRZ v roku 2025 dosiahol 61,8 percenta HDP, čo znamená prekonanie pandemického rekordu, ktorý bol zaznamenaný roku 2021.
Neprehliadnite
Slovensko pod dohľadom EÚ
Slovensko je od roku 2024 zaradené do postupu EÚ pri nadmernom deficite (EDP), čo znamená, že Európska komisia sleduje slovenské verejné financie podrobnejšie, než je bežné.
Rada EÚ v januári minulého roku odporučila Slovensku odstrániť nadmerný deficit do roku 2027, a to prostredníctvom obmedzeného rastu nominálnych výdavkov. V tomto roku môžu rásť o maximálne 0,9 percenta, v roku 2027 potom o 1,6 percenta. Deficit verejných financií má podľa rozpočtových plánov klesnúť v roku 2026 na 3,7 percenta HDP a v roku 2027 na 3 percentá HDP, čo je hranica, pri ktorej by Slovensko mohlo z procesu nadmerného deficitu konečne vystúpiť.
Analytici JCR vo svojom hodnotení tiež zdôraznili, že hoci sa na Slovensko vzťahuje postup pri nadmernom deficite, vláda začala vyvíjať väčšie úsilie o fiškálnu konsolidáciu. Agentúra očakáva, že fiškálny deficit sa v strednodobom horizonte zníži v súlade s rámcom EÚ. Práve záväzok voči EÚ a nepravdepodobnosť odklonu od proeurópskeho smerovania sú podľa nej kľúčovými faktormi, ktoré odôvodňujú stabilný (a nie negatívny) výhľad.
O koľko budeme rásť?
JCR aj Ministerstvo financií SR predpokladajú, že rast slovenskej ekonomiky v aktuálnom roku dosiahne okolo jedného percenta HDP. Hlavnými hnacími silami budú investície z Plánu obnovy a odolnosti, ktorých objem sa v roku 2026 odhaduje na viac ako 2,3 miliardy eur, a postupné oživenie domáceho dopytu. Agentúra však upozorňuje aj na riziká. Konkrétne geopolitická nestabilita, situácia na Blízkom východe či prípadné zastavenie dodávok ropy cez ropovod Družba môžu rast brzdiť.
Výraznejšie ekonomické oživenie sa očakáva od roku 2027, kedy by mala začať hromadná výroba v novej automobilke Volvo v Košiciach. Rast HDP by sa mohol v roku 2027 zrýchliť na 1,2 percenta, pričom export z novej automobilky by mal byť jedným z hlavných motorov tohto rastu. Treba však poznamenať, že spustenie výroby Volvo bolo opakovane odkladané, naposledy na začiatok roka 2027 z pôvodne plánovaného roku 2026, ako informoval Forbes.sk.
Podľa Kamenického si EÚ môže za krízu sama
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v reakcii na ratingové hodnotenie využil príležitosť na kritiku Európskej únie (EÚ). Podľa neho sa EÚ dostala do krízy aj vlastnými chybami, pričom jej predstavitelia vraj neprichádzajú s ráznymi ani efektívnymi riešeniami.
Práve Slovensko, teda malá a jedna z najviac otvorených ekonomík na svete, na túto nečinnosť ekonomicky (a tvrdo) dopláca.
Minister zároveň ubezpečil, že Slovensko zostáva dôveryhodným partnerom pre investorov aj medzinárodné finančné inštitúcie, a zdôraznil, že vláda zvláda konsolidáciu verejných financií napriek náročnému externému prostrediu.
