Bulharsko učinilo mimoriadne dôležitý krok v sociálnej politike. V polovici marca Národné zhromaždenie v jedinom zasadnutí schválilo zmenu zákona o sociálnej pomoci, ktorá natrvalo zakotvuje vyplácanie sviatočných prémií pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Ľudia s najnižšími príjmami budú každý rok dostávať príspevok v apríli pred Veľkou nocou a v novembri pred Vianocami, pričom výška sumy nesmie byť nižšia ako v predchádzajúcom roku. Konkrétnu sumu každoročne stanoví zákon o štátnom rozpočte, uvádza agentúra BTA.
Doposiaľ o sviatočných príspevkoch rozhodovala ad hoc Rada ministrov, bez zaručenej pravidelnosti a bez zákonného nároku príjemcov. Návrh zákona predložila poslankyňa strany GERB-SDS Denitsa Sacheva spolu so skupinou poslancov, parlamentný výbor pre prácu a sociálnu politiku ho na prvom čítaní 16. marca prijal 13 hlasmi a zákon bol schválený len o deň neskôr.
Koľko peňazí dostanú dôchodcovia v tomto roku?
Zákon pritom vstupuje do platnosti bezprostredne. Dočasný predseda bulharskej vlády Andrej Gurov 11. marca 2026 oznámil, že veľkonočný príspevok dostane 1,6 milióna dôchodcov. Výška prémie závisí od výšky dôchodku; dôchodcovia, ktorých mesačný príjem nepresahuje 390,63 eura (čo zodpovedá aktuálnej hranici chudoby), dostanú príspevok 50 eur. Tí, ktorých dôchodok nepresahuje 620,20 eura, čo zodpovedá minimálnej mzde, dostanú príspevok 20 eur, upresňuje Novinite.com.
Príspevok bude vyplatený jednorazovo pred pravoslávnymi Veľkonočnými sviatkami, ktoré v roku 2026 pripadajú na 12. apríla. Nový zákon zároveň rozširuje okruh príjemcov ďaleko za hranice dôchodcov: oprávnenými sa stávajú aj početné rodiny, ľudia so zdravotným znevýhodnením, osamelí rodičia, vojnoví veteráni a mladí ľudia vo veku 18 až 21 rokov, ktorí prvýkrát opúšťajú rezidenčnú sociálnu starostlivosť.
Podľa predbežných odhadov dostane sviatočné prémie z týchto rozšírených skupín celkovo okolo 507-tisíc ľudí navyše k dôchodcom.
Najchudobnejšia krajina eurozóny
Stojí za zmienku, že Bulharsko od 1. januára 2026 vstúpilo do eurozóny a stalo sa jej 21. členom, čo definitívne potvrdili ministri financií krajín EÚ ešte v júli minulého roku. Nadchádzajúce sviatočné prémie tak budú stanovované a vyplácané priamo v eurách, bez akéhokoľvek kurzového prepočtu, čo okrem iného zjednodušuje porovnávanie ich hodnoty s dávkami v iných krajinách EÚ.
Bulharsko je napriek členstvu v EÚ krajinou s najvyšším podielom obyvateľov ohrozených chudobou v únii. Podľa najnovších dát Eurostatu za rok 2024, ktoré zverejnila BTA, žilo v ohrození chudobou 21,7 percenta bulharského obyvateľstva. Priemer EÚ pritom predstavuje 16,2 percenta.
Aktuálna hranica chudoby v Bulharsku je stanovená na 390,63 eura mesačne. Krajina sa navyše umiestňuje na druhom mieste v EÚ z hľadiska takzvanej pracujúcej chudoby; 11,8 percenta zamestnaných ľudí žije pod hranicou chudoby napriek tomu, že pracujú.
Neprehliadnite
Politická zhoda, poväčšine
Zákon si našiel podporu naprieč pomerne veľkou časťou politického spektra, no nezostal bez výhrad.
Poslanec strany GERB Georgi Georgiev ocenil, že štát zavádza jasnú a predvídateľnú politiku. Podľa neho je správne mať legislatívne zakotvené pravidlá namiesto každoročného rozhodovania.
Na druhej strane poslanec Bulharskej socialistickej strany Borislav Gutsanov poukázal na problém selektívnosti, teda skutočnosť, že niektorí príjemcovia príspevku majú vedľajšie príjmy napríklad z prenájmu nehnuteľností, čo podľa neho narúša férovosť systému.
Táto diskusia je však s ohľadom na predmet veci, ktorej sa zákon týka, pochopiteľná a očakávaná. Sociálna politika má dlhodobo problémy zodpovedať ozáku, kde nastaviť hranicu nároku tak, aby pomoc smerovala skutočne k tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Magdalena Angelová, obyvateľka Bulharska, ktorá vychováva deti len z platu manžela, uviedla, že sociálne dávky v krajine nie sú dostatočné. Prídavky na dieťa nestačia podľa nej ani na plienky, informujú Správy STVR. Zároveň však zdôraznila, že práca musí zostať základom obživy a ľudia by sa nemali spoliehať výlučne na štátnu pomoc.
Systémová zmena s dlhodobým dosahom
Kľúčovým aspektom schválenej legislatívnej úpravy je jej trvalý charakter. Kým v minulosti závisela existencia príspevkov od politickej vôle vlády každý rok, nová právna úprava garantuje, že sviatočné prémie budú vyplácané automaticky a ich suma nemôže klesnúť pod úroveň predchádzajúceho roka.
Zákon zároveň zaväzuje Národnú agentúru pre príjmy k aktívnej účasti na implementácii, čo má zaručiť správne zacielenie pomoci a zabrániť zneužívaniu systému. Bulharsko tak prechádza od nárazovej sociálnej politiky k predvídateľnému modelu, ktorý príjemcom pomoci dáva aspoň základnú istotu pri plánovaní výdavkov počas sviatočného obdobia, ktoré vie byť pre peňaženku poriadnou záťažou.
Chudoba v EÚ: Ako je na tom Slovensko
Hoci nie sme najchudobnejší štát v EÚ, nie sme na tom ani ktovieako dobre. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2024 chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených 18,3 percenta obyvateľov, teda viac ako 980-tisíc ľudí, pričom počet medziročne narástol o 37-tisíc osôb. Správy STVR pritom v januári upozornili, že v roku 2026 môže táto hranica prekročiť jeden milión.
Paradoxne bol v tomto smere pre Slovensko priaznivý rok 2020, kedy naplno vypukla pandémia koronavírusu. Vtedy podiel ľudí ohrozených chudobou klesol na minimum, presnejšie 13,8 percenta.
Znepokojivý je aj nárast takzvanej pracujúcej chudoby. Podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny sa podiel pracujúcich osôb s príjmom pod hranicou chudoby zvýšil po roku 2019 z 10,3 na 14,5 percenta, pričom samotná práca čoraz menej spoľahlivo chráni pred sociálnymi rizikami. Hranica príjmovej chudoby na Slovensku bola v roku 2024 stanovená na 509 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť, pod ktorou žilo 778-tisíc ľudí, píšu Peniaze.sk.
Napokon sú výrazné aj regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji dosahuje miera chudoby 8,6 percenta, v Prešovskom kraji to bolo až 28 percent.
