Slovenské štátne nemocnice sa topia v dlhoch. Kým pacienti dostávajú implantáty a zdravotnícke pomôcky potrebné pri operáciách, nemocnice za tieto nevyhnutnosti ešte ani nezaplatili. Celkový záväzok voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok dosiahol k marcu 2026 sumu 109 miliónov eur, z čoho viac ako 81 miliónov eur je po lehote splatnosti.
Pôvodne na tento problém upozornila Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED, podľa ktorej dlh napriek opakovaným výzvam na konkrétne kroky stále rastie.
Situácia je pritom súčasťou oveľa širšieho problému. Celkový dlh štátnych nemocníc v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2024 podľa portálu Štandard presiahol miliardu eur, pričom záväzky po lehote splatnosti dosahujú sumu 708 miliónov eur. Ozdravme.sk dokonca odhaduje aktuálny celkový dlh na viac ako 1,07 miliardy eur, aj bez zahrnutia niektorých čiastkových záväzkov.
Priemerná splatnosť pohľadávky je 170 dní
Výkonná riaditeľka SK+MED Katarína Danková vysvetlila, že priemerná doba splatnosti pohľadávky dodávateľov voči nemocniciam aktuálne dosahuje 170 dní. Pre porovnanie, európska smernica o oneskorených platbách ukladá verejným orgánom povinnosť uhrádzať faktúry do 30 dní, v prípade nemocníc do 60 dní. Slovensko teda platí v priemere takmer trojnásobne neskôr, ako mu nariaďuje európske právo, píšu Správy STVR.
„Pacientom podstupujúcim operačné zákroky, napríklad výmenu bedrového kĺbu, sú implantované zdravotnícke pomôcky, ktoré dodnes neboli uhradené,“ povedala Danková podľa spravodajského portálu agentúry TASR. Ide teda o pomôcky, ktoré nemocnice reálne používajú, no zaplatia za nes obrovským omeškaním (alebo doposiaľ nezaplatili vôbec). Danková zároveň upozorňuje, že situáciu ďalej prehlbuje aj rast mzdových a personálnych nákladov nemocníc.
Dodávatelia zvažujú prísne kroky
Samozrejme, dlhodobé neplatenie za čokoľvek má konkrétne (zvyčajne veľmi nepekné) dôsledky. SK+MED upozorňuje, že mnohé spoločnosti, ktoré dodávajú zdravotnícke pomôcky slovenským nemocniciam, čelia až existenčným problémom. Danková doplnila, že tieto spoločnosti dokonca zvažujú stiahnutie niektorých produktov z portfólia.
To znamená, že ak štát nezačne situáciu riešiť systémovo a hlavne čo najskôr, dodávatelia nebudú mať inú možnosť, než obmedziť alebo úplne ukončiť dodávky určitých pomôcok. Výsledkom takéhoto rozhodnutia môže byť odklad operácií a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Je to pochopiteľné: malé až stredné spoločnosti jednoducho nemôžu donekonečna financovať chod nemocníc zo zdrojov, ktoré potrebujú vynaložiť na svoju prevádzku.
Kto je na tom najhoršie
Medzi dlžníkmi voči dodávateľom pomôcok sa na prvom mieste ocitla nemocnica v hlavnom meste, respektíve Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorá je zároveň najväčšou nemocnicou na Slovensku. Hovorkyňa UNB Eva Kliská situáciu komentovala s tým, že dlh nevznikol z roka na rok, ale ide o dlhodobý problém pretrvávajúci už viac ako dekádu, pričom zriaďovateľ údajne je v procese prípravy koncepčného riešenia oddlženia.
Neprehliadnite
Riaditeľ UNB v samostatnom vyjadrení pre portál Pluska.sk vysvetlil, ako na tom nemocnica z hľadiska financií naozaj je. Mesačne podľa jeho slov dostáva zhruba 23,5 milióna eur, no väčšina z toho ide na mzdy. Platby od zdravotných poisťovní jednoducho nepokrývajú reálne náklady prevádzky a nemocnica každý mesiac generuje nový dlh.
Bruselu už dochádza trpezlivosť
Aby toho nebolo málo, k vnútorným finančným problémom treba prirátať aj nátlak Európskej únie (EÚ). Slovensko totiž porušuje smernicu o boji proti oneskoreným platbám už veľmi dlhú dobu, čo je dôvod, prečo Európska komisia spustila právne konanie voči Slovensku už v roku 2017. Len o rok neskôr zaslala formálnu výzvu a vec napokon skončila pred súdom.
Súdny dvor EÚ predvlani v septembri rozhodol, že Slovensko nesplnilo požiadavky smernice, pričom negatívny dopad pocítili najmä spomínané malé a stredné podniky, uviedli v tom čase Správy STVR.
A to stále nie je celý príbeh. Slovensku aktuálne hrozí pokuta vo výške 800-tisíc eur a penále 50-tisíc eur za každý deň omeškania, kým nedôjde k náprave. Podpredseda parlamentného Výboru pre zdravotníctvo Oskar Dvořák z opozičného Progresívneho Slovenska hodnotí navrhnuté opatrenia obzvlášť kriticky; podľa neho neobsahujú konkrétny finančný plán ani harmonogram a Slovensko Európskej komisii „len motá medové motúzy popod nos“.
Rezort zdravotníctva naopak tvrdí, že kroky sú konkrétne. Hovorkyňa Veronika Daničová medzi nimi uvádza opatrenia nákladovej efektívnosti, spustenie procesu systémového oddlženia a pokrytie výdavkov vzniknutých v súvislosti so zdravotníckymi politikami minulých rokov.
Dekády bez riešenia
Problém zadlžovania slovenských nemocníc je hlboko štrukturálny. Analytická správa Ministerstva financií SR zdôraznila, že nemocnice opakovane dostávajú menej peňazí, ako reálne stoja ich náklady, a jednorazové oddlženia situáciu nikdy nevyriešili. De facto len mierne odľahčili zoznam dlhov, ktorý sa však postupom času znova zaplnil.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrássy pre portál Aktuality.sk prirovnal slovenské zdravotníctvo k ementálu, teda deravému syru, keďže aj zdravotníctvo je podľa neho “prestrieľané lobistami”. Ďalej upozornil, že napriek tomu, že jeho cestou tečie 10 miliárd eur, systém nefunguje efektívne a na jeho nedostatkoch nedopláca nik iný, než pacienti.
Je pritom dôležité podotknúť, že zdravotnícke pomôcky, o ktorých sa hovorí v súvislosti s miliardovými dlhmi, nie sú doplnkový tovar. Sú to ortopedické implantáty, kardiostimulátory, obväzy, ihly a ďalší materiál, bez ktorého by nemocnice nemohli vykonávať ani bežné výkony.
Každý deň, ktorý dodávatelia čakajú na zaplatenie faktúry, predstavuje pre pacientov finančné riziko, hoci zaň nemôžu. Každý deň, keď sa hromadia dlhy, rastie riziko, že niektorý dodávateľ jednoducho prestane poskytovať svoje produkty a služby.
A ťažko si predstaviť, ako bude musieť nemocnica v takom prípade vysvetliť pacientovi, prečo jeho operácia musí počkať.
