Solárna energia sa v roku 2025 stala najväčším zdrojom rastu globálnej energetickej ponuky, čím po prvý raz prekonala všetky fosílne palivá. Vyplýva to z najnovšej správy Global Energy Review 2026, ktorú publikovala Medzinárodná energetická agentúra (IEA).
Celkový dopyt po energii vo svete vlani stúpol o 1,3 %. Tempo je mierne pod priemerom uplynulej dekády a oproti roku 2024 predstavuje spomalenie. Podieľa sa na tom slabší hospodársky rast, miernejšie klimatické podmienky v niektorých regiónoch aj postupný nástup efektívnejších technológií.
Dopyt po elektrickej energii však rástol výrazne rýchlejšie. Medziročne sa zvýšil približne o 3 %, čo je viac než dvojnásobok tempa celkovej spotreby energie. Oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne spomalenie, spôsobené najmä menej extrémnymi horúčavami v Indii a juhovýchodnej Ázii.
Rast napriek tomu zostáva vysoko nad dlhodobým priemerom. Ťahá ho elektrifikácia budov a priemyslu, prudký nárast predaja elektromobilov a rastúce energetické nároky dátových centier.
Slnko ako líder energetického rastu
Solárna energia sa podieľala na viac než štvrtine celkového nárastu globálnej energetickej ponuky. Prekonala tak všetky ostatné zdroje vrátane zemného plynu, ktorý skončil na druhom mieste so 17 %. Solárne elektrárne pridali v roku 2025 približne 600 terawatthodín (TWh) výroby. Je to najväčší medziročný prírastok, aký kedy dosiahla akákoľvek energetická technológia.
Obnoviteľné zdroje spolu s jadrovou energiou pokryli takmer 60 % rastu globálneho dopytu po energii. Výroba elektriny z týchto nízkoemisných zdrojov dokonca prevýšila samotný nárast dopytu po elektrine, čiže čisté zdroje viac než kompenzovali jeho rast.
„Spotreba elektriny rastie oveľa rýchlejšie než celkový dopyt po energii, a jeden zdroj, konkrétne solárna energia, rastie rýchlejšie než ktorýkoľvek iný,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.
Elektromobily tlmia dopyt po rope
Globálny dopyt po rope síce stále rastie, no jeho tempo sa viditeľne spomaľuje. Vlani sa zvýšil len o 0,7 %. Kľúčovú úlohu zohrávajú elektromobily. Ich predaj stúpol o viac než 20 % na vyše 20 miliónov vozidiel, čo predstavuje približne štvrtinu všetkých nových predajov áut na svete.
Uhlie vykazuje zmiešaný vývoj. V Číne jeho využitie v energetike klesá vďaka rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov. V Spojených štátoch naopak rastie, pretože vyššie ceny zemného plynu motivujú energetické spoločnosti k návratu k uhliu.
Regionálne rozdiely pod globálnymi číslami
Spojené štáty zaznamenali jeden z najsilnejších rastov dopytu po energii v tomto storočí. Stoja za tým dátové centrá, priemysel a chladná zima. Čína zostáva najväčším prispievateľom k rastu globálneho dopytu, no jej tempo sa spomalilo na 1,7 %. Dôvodom sú efektívnejšie technológie a rozširovanie obnoviteľných zdrojov.
Pre ropné monarchie Perzského zálivu a Rusko správa IEA signalizuje ohrozenie ekonomickej bezpečnosti. Krajiny, ktoré desaťročia využívali fosílne palivá ako nástroj geopolitického vplyvu, čelia postupnému oslabovaniu tejto pozície. Saudská Arábia sa síce snaží o diverzifikáciu ekonomiky cez projekty ako Vision 2030, no rýchlosť, akou solárna energia prekonáva fosílne zdroje, tento proces komplikuje.
Rusko dlhodobo stavilo na zemný plyn ako prechodné palivo pre Európu. Po strate európskych trhov investovalo do infraštruktúry smerom na východ. Svetoví lídri vrátane Číny však začali uprednostňovať vlastnú výrobu zo slnka a jadra. Úpadok dopytu po fosílnych palivách tak pre ruskú ekonomiku, už zaťaženú sankciami, znamená stratu hlavného zdroja príjmov.
Emisie rastú pomalšie, batérie lámu rekordy
Emisie oxidu uhličitého v roku 2025 stúpli o 0,4 %. Rast je pomalší než v predchádzajúcich rokoch. Čína dokonca zaznamenala pokles emisií, India ich stabilizovala prvýkrát od 70. rokov minulého storočia. Pokročilé ekonomiky naopak vykázali mierny nárast, súvisiaci najmä s chladnejším počasím.
Batériové úložiská dosiahli rekordný prírastok kapacity na úrovni 110 gigawattov. Jadrová energetika zažíva návrat. V roku 2025 sa dokonca začala výstavba reaktorov s kapacitou presahujúcou 12 GW.
