Vedci prichádzajú s varovaním, ktoré patrí medzi najvážnejšie klimatické správy posledného obdobia. Atlantická meridionálna cirkulácia, známa pod skratkou AMOC, môže byť oveľa bližšie k nebezpečnému bodu zlomu, než naznačovali optimistickejšie klimatické modely. Nové zistenia ukazujú, že najpesimistickejšie scenáre nemusia byť prehnané. Naopak, môžu byť najbližšie realite.
AMOC je obrovský systém oceánskych prúdov, ktorý prenáša teplú tropickú vodu smerom na sever Atlantiku. Pri Európe a Arktíde sa voda ochladzuje, klesá do hĺbky a vracia sa späť na juh. Tento mechanizmus pomáha stabilizovať klímu na veľkej časti planéty a výrazne ovplyvňuje aj počasie v Európe.
Problém je v tom, že tento systém slabne. Vedci už v minulých rokoch upozorňovali na varovné signály, no nové modelovanie naznačuje, že situácia môže byť ešte vážnejšia. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Science Advances spojila reálne pozorovania oceánu s klimatickými modelmi a dospela k záveru, že najpravdepodobnejší scenár hovorí o oslabení AMOC o 42 až 58 percent do konca storočia.
Najhoršie modely môžu byť najpresnejšie
Klimatické modely sa pri AMOC dlhodobo výrazne rozchádzali. Niektoré počítali len s miernym oslabením do roku 2100, iné s prudkým prepadom. Nová analýza však ukazuje, že práve modely predpovedajúce najväčšie spomalenie sa najlepšie zhodujú s pozorovanými dátami.
Ak sú pesimistické modely skutočne realistickejšie, potom sa riziko kolapsu AMOC zvyšuje. Podľa vedcov by oslabenie na úrovni 42 až 58 percent mohlo systém priviesť do stavu, z ktorého by sa jeho úplné zrútenie stalo veľmi pravdepodobným.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že realita môže byť ešte horšia. Viaceré modely totiž nezapočítavajú všetku sladkú vodu z topiaceho sa grónskeho ľadovca. Tá znižuje slanosť oceánu, a tým aj schopnosť vody klesať do hĺbky. Práve tento proces je pre fungovanie AMOC kľúčový.
Európu by čakali extrémy
Kolaps AMOC by neznamenal len zmenu v oceáne. Išlo by o zásah do celého klimatického systému. V Európe by sa mohli objaviť oveľa chladnejšie zimy a výraznejšie letné suchá. Zmenili by sa zrážkové pásma v trópoch, čo by zasiahlo regióny, kde od pravidelných dažďov závisí poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť miliónov ľudí.
Ďalším dôsledkom by bol rast hladiny mora v Atlantiku. Vedci hovoria o možnom zvýšení hladiny o 50 až 100 centimetrov k už prebiehajúcemu zvyšovaniu hladín. To by bol zásadný problém pre pobrežné mestá v Európe aj Amerike.
AMOC už v minulosti kolaboval a práve zmeny v atlantických prúdoch patria podľa odborníkov medzi príčiny najprudších klimatických výkyvov za posledných 100-tisíc rokov. Preto súčasné varovania nemožno brať ako vzdialenú hypotézu bez reálnych následkov.
Bod zlomu môže prísť skôr
Najznepokojivejšie je, že vedci už nehovoria len o konci storočia. Niektorí odborníci sa obávajú, že bod, po ktorom sa kolaps AMOC stane nevyhnutným, by mohol byť prekročený už okolo polovice tohto storočia. To síce neznamená, že sa prúd vtedy okamžite zastaví, no znamená to však, že systém sa môže dostať na dráhu, z ktorej sa už nedokáže prirodzene vrátiť späť.
Príčinou je predovšetkým globálne otepľovanie spôsobené človekom. Arktída sa zohrieva rýchlo, oceánska voda sa menej ochladzuje, pomalšie klesá do hĺbky a do severného Atlantiku pribúda viac sladkej vody z dažďov aj topiaceho sa ľadu. Všetky tieto faktory oslabujú mechanizmus, ktorý drží AMOC v chode.
