Duplicitné uplatnenie daňového bonusu na dieťa stojí štát ročne odhadom 1,7 milióna eur, no experimenty Inštitútu finančnej politiky ukázali, že jednoduchý list s ráznou formuláciou dokáže presvedčiť značnú časť dlžníkov, aby peniaze vrátili.
Pracujúci rodičia na Slovensku si môžu zvýšiť čistý príjem prostredníctvom daňového bonusu na dieťa. Podmienkou je, že na jedno dieťa ho v danom zdaňovacom období uplatní len jeden z rodičov a len jedným spôsobom. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) však upozorňujú, že toto pravidlo sa opakovane porušuje. Ročný dlh na dani z príjmu pritom môže pri jednom dieťati dosiahnuť až 1 200 eur.
Tisíce prípadov za jediný rok
K duplicitnému uplatneniu dochádza dvoma spôsobmi. Buď si bonus na to isté dieťa nárokujú obaja rodičia, prípadne opatrovníci súčasne alebo si ho ten istý daňovník uplatní najprv cez zamestnávateľa a následne ešte raz v daňovom priznaní. Podľa štatistík za rok 2022 sa niečo podobné stalo v takmer šesťtisíc prípadoch. Väčšina, vyše päťtisíc prípadov, sa týkala dvojitého uplatnenia dvoma osobami. Zvyšných približne tisíc prípadov spadalo do kategórie, keď bonus duplicitne čerpal jeden daňovník.
IFP preto v spolupráci s Finančnou správou SR pripravil dva experimenty. Cieľom bolo zistiť, aký typ upozornenia najefektívnejšie presvedčí ľudí, aby neoprávnene získané peniaze vrátili.
S listom alebo bez
Ľuďom, ktorí si bonus uplatnili nesprávne, odoslali list. Obsahoval vysvetlenie situácie aj návod na nápravu. Výsledky boli prekvapivo pozitívne. V skupine, ktorá list dostala, vrátilo neoprávnene čerpaný bonus viac ako 37 percent jednotlivcov a 36 percent dvojíc. Kontrolná skupina, ktorá žiadny list nedostala, vykázala takmer nulovú mieru nápravy.
Priemerná vrátená suma dosiahla 580 eur u jednotlivcov a 561 eur u dvojíc. Celkovo by sa na základe tohto experimentu do štátnej kasy vrátilo 625-tisíc eur.
Ráznejšia formulácia funguje lepšie
Druhý experiment zašiel ešte ďalej a porovnával rôzne verzie listov. Najúčinnejšie boli tie, ktoré situáciu pomenovali priamo, jasne a bez podmieňovacích výrazov. Žiadne „mohlo by sa stať“ či „je možné, že“. Jednoducho konštatovanie, že vznikol dlh a treba ho vyrovnať.
V skupine s takýmto ráznym listom vrátilo bonus o 15 percent viac jednotlivcov a o 11 percent viac dvojíc v porovnaní so základnou verziou upozornenia. List, ktorý len pomenoval existenciu dlhu bez jasnej výzvy, mal slabší efekt.
Priemerná vrátená suma bola v druhom experimente vyššia. U jednotlivcov dosiahla 731 eur, u dvojíc 617 eur. Celkový prínos oboch experimentov sa vyšplhal na 1,5 milióna eur.
IFP zaznamenal aj rozdiely medzi skupinami adresátov. Listy zaberali lepšie u mužov, u starších ľudí a u tých, ktorí štátu dlžili vyššiu sumu. Inštitút zároveň overil, že opakované rozosielanie listov neznižuje ich účinnosť. Ľudia teda na výzvu reagovali aj vtedy, keď podobný list dostali opakovane.
