Ropovod Družba sa po takmer troch mesiacoch prestávky vracia do prevádzky. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková aktuálne oznámila, že na ukrajinskej strane ropovodu sa dnes (v stredu) ráno začalo tlakovanie a napúšťanie potrubia z bieloruského smeru.
Obnovenie dodávok na Slovensko je plánované na štvrtok 23. apríla 2026 v ranných hodinách. Uvádza to Denník N s odvolaním sa na spoločnosť Ukrtransnafta. Ak termín vydrží, Slovensko a Maďarsko dostanú ropu cez Družbu prvýkrát od konca januára.
Opravné práce na ukrajinskej časti ropovodu potvrdila aj maďarská petrochemická spoločnosť MOL, ktorej súčasťou je bratislavská rafinéria Slovnaft. Agentúra Reuters ešte v utorok 21. apríla informovala, že MOL si už podala prvú žiadosť o tranzit, ktorý pôjde v rovnakom pomere do Maďarska aj na Slovensko.
Tri mesiace prerušenia
Tok ropy cez južnú vetvu Družby smerujúcu na Slovensko a do Maďarska sa zastavil koncom januára tohto roku. Konkrétne sa tak stalo v dôsledku poškodenia ukrajinskej infraštruktúry ropovodu, pričom Kyjev ako príčinu označil ruský dronový útok na uzol Brody. Slovenské ministerstvo hospodárstva a štátna spoločnosť Transpetrol situáciu od začiatku monitorovali, no zásobovanie domáceho trhu pohonnými látkami neoznačili za ohrozené.

Priebeh opráv rozhodne nebol hladký, nakoľko ho sprevádzali viaceré komplikácie. Ministerstvo hospodárstva opakovane vydávalo tlačové správy o nových termínoch spustenia. Podľa záznamov na webe rezortu sa termín obnovenia dodávok posúval najmenej štyrikrát.
Očividne, dávnejší termín stanovený na 26. februára nebol dodržaný, pričom dôvody posunu zo strany ukrajinskej strany neboli bližšie špecifikované. Prerušenie vyvolalo aj domácu politickú kontroverziu: opozícia kritizovala ministerku Sakovú a premiéra Roberta Fica za to, že verejnosť o výpadku včas neinformovali.
Premiér obviňoval Ukrajinu
V čase prerušenia dodávok zaznieval z Bratislavy aj ostrý politický tón. Premiér Fico opakovane tvrdil, že ropovod je funkčný a Ukrajina nechce ropu pustiť z politických dôvodov. Pochopiteľne, to bolo v priamom rozpore s ukrajinskými tvrdeniami o technickom poškodení spôsobenom ruským útokom.
Ukrajinskí zástupcovia na tento naratív reagovali minulý mesiac, keď portál ČT24 informoval o tom, že šéf spoločnosti Naftohaz Serhij Koreckyj diplomatom zo 31 krajín prezentoval materiály dokumentujúce následky ruského útoku.
Prezident Zelenskyj opravu ropovodu spojil s konkrétnymi politickými požiadavkami. Podmienil ju odblokovaním vyplatenia 90-miliardovej pôžičky od Európskej únie Ukrajine a posunom v prístupových rokovaniach. Členské štáty EÚ sa pokúsili definitívne schváliť uvoľnenie tohto úveru. Oprava ropovodu je teda súčasťou širšej geopolitickej výmeny.
Inak povedané, Slovensko a Maďarsko tak de facto ťažia z toho, že Ukrajinskej strane sa podarilo vyjednať konkrétne ústupky na európskej úrovni výmenou za obnovenie tranzitu.
Alternatívy a diskusie
Počas takmer troch mesiacov prerušenia Slovensko zásobovalo rafinériu Slovnaft alternatívnymi zdrojmi. Ministerstvo hospodárstva rokovalo o alternatívach cez Jadranský ropovod (TAL), ktorý do rafinérie privádzal ropu z talianskeho prístavu Terst. České ministerstvo priemyslu a obchodu vo februári ponúklo Slovensku pomoc s dodávkami ropy cez Česko. Takéto riešenie by však pri väčšom objeme vyžadovalo technické úpravy existujúcej infraštruktúry.
Pokiaľ ide o ekonomický dopad výpadku, ten nebol taký vážny, ako sa pôvodne mnohí obávali. Domáci dopyt pokrývali zásoby v skladoch Transpetrol, vďaka čomu vodičov nečakali nepríjemné prekvapenia na čerpacích staniciach. Pre rafinériu Slovnaft to však znamenalo vyššie náklady na alternatívne zásobovanie a technologické výzvy pri spracovaní alternatívnych surovinových zmesí. Rafinéria je totiž optimalizovaná primárne na ruskú ropu.
Návrat pôvodného stavu?
Po predchádzajúcich kratších prerušeniach sa Družba dokázala vrátiť do štandardnej prevádzky, teda bežných objemov dodávok. Možno očakávať, že rovnaký scenár nás čaká aj v tomto prípade. Treba však rátať s tým, že ustálenie systému na plnej kapacite môže trvať niekoľko dní.
Celý tento incident zároveň ukázal, akú silu má energetická závislosť ako geopolitická páka. Ruský dronový útok na ropovod posilnil aj oslabil ruskú pozíciu. Oslabil ju tým, že dopad pocítili aj dodávky pre krajiny politicky blízke Moskve. Naopak, posilnil ju tým, že došlo na vážne pochybnosti o spoľahlivosti ukrajinskej tranzitnej trasy.

Dodávky ropy cez Družbu sú pre Slovensko dôležité zo symbolického aj ekonomického hľadiska. Bratislava zaplatila diplomatický náklad tým, že sa v uplynulých mesiacoch angažovala za zachovanie prístupu k ruskej rope, a to v čase, keď ostatné krajiny EÚ svoju závislosť od ruskej energie aktívne znižujú.
Obnovenie toku tento postoj krátkodobo potvrdzuje, no dlhodobý rámec ostáva neistý. Výnimka pre dodávky ruskej ropy v rámci sankčného balíka EÚ totiž nie je trvalá, pričom jej predĺženie závisí od vývoja vojny aj politickej vôle členských štátov.
Fico dlhodobo buduje svoju rétoriku okolo verdiktu, že Kyjev vystupuje ako problémový partner. Rozhodnutie ukrajinského prezidenta podmieňovať opravu ropovodu európskymi záväzkami síce posilňuje vyjednávaciu pozíciu krajiny, no zároveň Ficovi dáva argumenty pre ovplyvňovanie tunajšej verejnej mienky.

