Situácia okolo 8. mája 2026 je na Slovensku pomerne chaotická, nakoľko nemá precedens. V rámci konsolidačného balíčka nadobudol 1. novembra 2025 účinnosť zákon č. 261/2025 Z. z., ktorý dočasne, respektíve len pre rok 2026, vylúčil 8. máj a 15. september zo zoznamu dní pracovného pokoja. Deň víťazstva nad fašizmom teda formálne sviatok zostal, no zároveň sa stal bežným pracovným dňom s povinnosťou nastúpiť do práce.
Výsledkom je právna konštrukcia, ktorú odborník na dane a odvody Jozef Mihál označil ako „pracovné sviatky“, a ktorá vyvolala zmätok u zamestnancov aj zamestnávateľov po celom Slovensku.
Čo presne hovorí zákon
Z pohľadu pracovného práva je 8. máj 2026 bežný pracovný deň. Inšpektorát práce vo svojom usmernení vysvetlil, že zamestnávateľ môže v tento deň nariadiť prácu bez akýchkoľvek obmedzení, ktoré by za normálnych okolností platili pri sviatkoch, a zamestnanec je povinný nastúpiť podľa rozvrhu zmien. Ak by bez ospravedlnenia (napríklad PN alebo schválenej dovolenky) do práce neprišiel, mohlo by ísť o neospravedlnenú absenciu.
Zároveň však platí kľúčová výnimka. Keďže 8. máj je pre účely Zákonníka práce stále sviatok, každý zamestnanec, ktorý v tento deň pracuje, má nárok na príplatok vo výške 100 percent svojho priemerného zárobku nad rámec bežnej mzdy. Portál KROS upozorňuje, že práve táto kombinácia, teda bežný pracovný deň, ale so sviatočným príplatkom, vytvorila akúsi legislatívnu anomáliu, ktorá zvyšuje mzdové náklady firmám a zároveň vyvoláva nejasnosti pri aplikácii v praxi.
Prístupy sa líšia hlavne v bankovníctve
Bankový sektor ponúka najlepší príklad toho, ako diametrálne odlišne môžu firmy v rovnakom odvetví pristúpiť k tej istej situácii. Slovenská sporiteľňa zvolila najradikálnejší odklon. 8. máj vyhlásila za nebankový deň, čo znamená, že pobočky ostanú zatvorené a zamestnancom poskytne voľno. Hovorkyňa Marta Cesnaková to zdôvodnila tým, že digitálne kanály zabezpečia plnohodnotný servis pre klientov, ako sa to osvedčilo počas novembra 2025, píše portál Podnikajte.sk.
Tatra banka zvolila akýsi kompromis. Deň zostáva štandardne pracovným, no zamestnanci si môžu slobodne vybrať, kto príde a dostane 100-percentný príplatok. Kto bude chcieť zostať doma, môže čerpať voľno bez odpočtu dovolenky. ČSOB naopak poskytne zamestnancom pracovné voľno nad rámec dovolenky bez podmienok.
Priemysel a štátne podniky
Organizácie s nepretržitou alebo verejnou prevádzkou zmenu takmer nepocítia. Slovenská pošta, organizačné zložky Ministerstva vnútra a automobilka Kia Slovakia potvrdili štandardný pracovný režim. Kia Slovakia pritom zamestnancom, ktorí si chcú 8. mája zobrať voľno, umožní čerpanie dovolenky po dohode s nadriadeným.
Zaujímavosťou je, že v štandardnom režime budú fungovať aj niektoré štátne podniky mimo nepretržitej prevádzky. Lesy SR napríklad neplánujú plošne nariaďovať dovolenky. Zamestnanci môžu čerpať voľno individuálne, podniku to však prinesie vyššie mzdové náklady v podobe sviatočných príplatkov. Slovenský plynárenský priemysel poskytne väčšine zamestnancov mimoriadne pracovné voľno, no pracovníci zákazníckych centier a kontaktného centra budú pracovať v bežnom režime.
Neprehliadnite
Ako sú na tom samosprávy?
Samosprávy sa na neštandardnú situáciu pripravujú individuálne, no majú spoločného menovateľa, a síce ďalší tlak na rozpočty. Bratislavský magistrát udelí zamestnancom mimoriadne pracovné voľno s výnimkou prevádzok, kde je nevyhnutné zabezpečiť výkon služieb.
Samosprávne združenia predbežne odhadli, že dodatočné náklady za oba sviatky (8. máj aj 15. september) môžu pre všetky samosprávne kraje a ich organizácie dosiahnuť spolu asi 8 miliónov eur.
Zamestnávatelia zúria
Zamestnávateľské zväzy sa pri hodnotení situácie zhodujú na tom, že legislatívna zmena spôsobila zmätok a prenáša nákladové bremeno na firmy bez jasného systémového efektu.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že v priemysle bude situácia veľmi nejednotná. Zatiaľ čo veľké podniky v nepretržitej prevádzke zachovajú výrobu a vyplatia príplatky, menšie môžu pristúpiť k čerpaniu dovoleniek. „Všetky tieto náklady vstupujú do cien výroby. Aj to je potom jeden z dôvodov, prečo sa Slovensku v poslednom období nedarí získavať nové modely a výrobné programy. Dôsledkom je viditeľné spomaľovanie ekonomiky.“ uviedol Generálny sekretár APZD Andrej Lasz podľa Podnikajte.sk.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR predpokladá, že firmy si nakoniec vyberú také riešenie, ktoré im spôsobí čo najmenšie ekonomické škody. Klub 500 sa zhoduje s APZD, že veľké priemyselné podniky budú pravdepodobne fungovať v štandardnom režime a vyplatia príplatky.
Všetci sa však zhodujú v jednom: takéto ad hoc zmeny legislatívy, prijaté v rámci konsolidačného balíčka, znižujú právnu istotu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia na Slovensku.
Nárok na ošetrovné
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, k chaosu okolo 8. mája pridala svoje vysvetlenie aj Sociálna poisťovňa, konkrétne v súvislosti s ošetrovným pre rodičov. Odkázala, že nárok existuje, no postup podávania žiadosti je zásadne odlišný od situácie, keď je dieťa choré.
Ak riaditeľ školy alebo škôlky rozhodne, že zariadenie bude 8. mája zatvorené, rodič má nárok na ošetrovné. Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr potvrdil, že poisťovňa tento nárok uznáva rovnako, ako keby bola škola zatvorená z iných dôvodov. Uzavretie však musí byť formálne rozhodnutie riaditeľa.
Naopak, nárok na ošetrovné nevzniká v situácii, keď škola je otvorená, ale rodič sa sám rozhodne dieťa do nej neposlať. Mnohé školy a materské školy po celom Slovensku riaditeľské voľno na 8. máj ohlásili alebo ohlásia vopred, takže rodičia majú dostatok času zvážiť všetky okolnosti a náležite sa rozhodnúť.
Ošetrovné je možné čerpať na dieťa do 11 rokov, alebo do 18 rokov v prípade dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Výška dávky predstavuje 55 percent z denného vymeriavacieho základu poistenca, teda z hrubej dennej mzdy žiadateľa.
