Aktuálny stav daní na Slovensku len málokto považuje za priaznivý či ústretový. Štát v snahe zlepšiť stav verejných financií pristúpil k zvýšeniu viacerých sadzieb, čo pre mnohé subjekty, bežných ľudí aj podnikateľov, predstavuje často až likvidačné riziko. Podľa mnohých by sa to pritom dalo riešiť úplne inak. Konkrétne opozičná strana SaS priniesla nový balík opatrení, ktorý označuje ako ekonomický reštart.
Jeho základom je kompletné zrušenie transakčnej dane, ktorá napriek schváleniu viacerých úprav stále terorizuje podnikateľov. Táto daň pôvodne nadobudla platnosť od apríla minulého roku, pričom už od začiatku sa stretáva s ostrou kritikou. Problémom bol hlavne rozsah a skutočnosť, že ju mnohí de facto platili zbytočne. Štatistiky totiž ukázali, že hoci ju ľudia poslušne platili (aj keď to nebolo na nich, ale na bankách), štát má dlhodobo problém s efektivitou vyberania daní.
Ekonomický reštart v podaní SaS však nie je iba o transakčnej dani. V balíku sa spomína aj návrat k rovnej dani vo výške 19 percent a tiež zavedenie nulovej dane zo zisku, ktorú firmy namiesto vyplatenia použijú na ďalšie investície, prípadne pokrytie strát, informujú noviny.sk.
Kombinácia týchto zmien má podľa opozičnej strany pomôcť k rýchlejšiemu rastu ekonomiky a tiež zlepšeniu podmienok v podnikateľskom prostredí, ktoré sú momentálne podľa mnohých najhoršie za posledné roky.
Predseda strany Branislav Gröhling argumentuje tým, že slovenská ekonomika podľa odhadov rastie len veľmi slabo a skôr stagnuje, než by reálne napredovala, píše Štandard. SaS je preto toho názoru, že Slovensko potrebuje konkrétny zásah, ktorý zjednoduší daňový systém, zníži náklady firiem a podporí investovanie.
Podľa strany dnes podnikatelia čelia rastúcemu daňovému zaťaženiu a vyšším nákladom, čo sa negatívne prejavuje na investíciách aj zamestnanosti.
Návrat k systému 3×19
Jedným z hlavných pilierov návrhu je návrat k takzvanému systému 3×19. Ten by podľa SaS znamenal 19-percentnú daň z príjmu fyzických osôb, 19-percentnú daň z vyplateného zisku firiem a 19-percentnú sadzbu DPH. Výnimku by podľa prezentovaných návrhov mali mať knihy a lieky.
Strana tým nadväzuje na model, ktorý bol na Slovensku v minulosti symbolom jednoduchšieho daňového systému a ktorý časť pravicového spektra dodnes považuje za prehľadnejší a menej zaťažujúci na administratívu.
Tento návrh je silný najmä preto, že je vo svojej podstate veľmi jednoduchý ako na komunikáciu, tak aj pochopenie. Rovnaké číslo pri dani z príjmu, zisku aj DPH pôsobí jednoducho a zrozumiteľne. A práve takúto jednoduchosť chce SaS v kontraste so súčasným systémom zdôrazniť.
Neprehliadnite
Samozrejme, nie každý s touto zmenou súhlasí. Viacerí sú toho názoru, jednoduchosť ešte automaticky neznamená väčšiu spravodlivosť a že rovná sadzba môže mať odlišný dopad na rôzne príjmové skupiny. V súčasnej fáze však SaS komunikuje najmä rastový a motivačný efekt celej schémy.
Definitívny koniec transakčnej dane
Ďalším kľúčovým bodom je zrušenie transakčnej dane. (Nielen) SaS dlhodobo tvrdí, že táto daň enormne zvyšuje náklady podnikateľov, komplikuje fungovanie firiem a znižuje atraktivitu Slovenska pre investorov.
Aj v najnovšom balíku ju označuje za daň, ktorá zdražuje podnikanie a neprináša ekonomike to, čo nevyhnutne potrebuje. Preto žiada jej úplné zrušenie, nie len čiastočné úpravy.
Mierne úpravy jednoducho nestačia. Ako sme spomenuli, k pár takým už došlo. Konkrétne od 1. januára tohto roku sa daň už nevzťahuje na fyzické osoby – podnikateľov, teda je povinná iba pre právnické osoby, respektíve firmy. A hoci táto úľava mnohých potešila, naďalej platí, že daň zaťažuje spoločnosti, ktoré budujú investujú, tvoria, teda budujú reálnu hodnotu.
Transakčná daň im však uberá z finančných kapacít, čo znamená, že netvoria a nebudujú toľko, koľko by mohli, čo sa priamo odráža na ekonomickom raste krajiny.
Nulová daň z reinvestovaného zisku
Ďalším hlavným bodom návrhu je nulová daň zo zisku, ktorý firma nevyplatí, ale reinvestuje späť do podnikania. Konkrétne pri tomto opatrení SaS odkazuje na model, ktorý platí (a funguje) v Estónsku.
V praxi by to znamenalo, že firma by nemusela platiť daň v momente, keď zisk použije na ďalšie investície alebo na krytie strát. Daňová povinnosť by vznikla až vtedy, keď by si zisk reálne vyplatila.
Takýto model má podľa SaS dve hlavné výhody. Prvou je motivácia podnikov investovať viac peňazí do rozvoja, technológií alebo rozširovania výroby. Druhou má byť nižšia administratívna záťaž, keďže by odpadla časť komplikovaných pravidiel pri odpisovaní majetku či iných daňových operáciách.
Z pohľadu podnikateľa môže byť tento koncept výhodný najmä v období, keď sa firmy snažia opatrnejšie pracovať s hotovosťou a zvažujú, či zisk spotrebovať, alebo ho ponechať v podniku.
Koľko by to stálo štátnu kasu?
Pri poslednom opatrení však SaS priznáva, že by sa to odrazilo na stave verejných financií, teda aspoň v prvých rokoch. A žiaľ, nešlo by o malé sumy. Predseda programovej rady strany Ľudovít Paulis odhaduje, že v prvom roku by štát mohol prísť približne o 1,3 až 1,9 miliardy eur. Strana však tvrdí, že nejde o trvalé zrušenie daňových príjmov, ale skôr o ich posun v čase, ako aj o investíciu do budúceho rastu ekonomiky.
Pokiaľ ide o spomínané Estónsko, tu sa výber daní po niekoľkých rokoch stabilizoval práve vďaka vyššiemu hospodárskemu rastu, ku ktorému opatrenie výrazne dopomohlo. SaS zároveň navrhuje, že časť výpadku by bolo možné kompenzovať zrušením investičných stimulov, superodpočtov a znížením administratívnych nákladov.
Zatiaľ len návrh
Hoci jednotlivé opatrenia môžu znieť komplikovane, všeobecný zámer balíka je pomerne jasný: nižšie a jednoduchšie dane, lepšia podpora podnikania a viac motivácie pre investovanie.
Je však prinajmenšom otázne, či by takýto návrh mal šancu na presadenie aj mimo rétoriky opozície. Už dnes je zrejmé, že diskusia by sa viedla nielen o tom, či opatrenia podporia rast, ale aj o tom, kto a kedy zaplatí prechodné obdobie s nižšími rozpočtovými príjmami. Presne v tomto bode sa bude lámať spor medzi logikou rastu a opatrnosťou rozpočtu.
