Predstavte si, že makáte zo všetkých síl, aby ste uživili svoju rodinu, a ešte k tomu vám z ničoho nič príde príkaz, aby ste štátu doplatili cez 5 000 eur. A prečo? Pretože sa snažíte. Znie to banálne, ba až hrozivo, no žiaľ, deje sa to. Konkrétne tento scenár si zažil pán Jaroslav.
Jeho príbeh sa spočiatku zdá ako bizár, no v skutočne len znovu ukazuje tvrdú realitu a nelogiku súčasných daňových pravidiel. Muž so štyrmi deťmi, ktorý pracuje v dvoch zamestnaniach, po ročnom zúčtovaní zistil, že štátu musí doplatiť 5 175 eur. Na prípad upozornil daňový expert Jozefa Mihál na sociálnej sieti.
Koreňom problému pritom nie je ani chyba účtovníka či účtovníčky, ani zlyhanie zamestnávateľa. Problém je iba v tom, ako je dnes nastavený daňový bonus na dieťa a nezdaniteľná časť základu dane pri súbehu príjmov.
Jaroslav pracuje v dvoch zamestnaniach a dokopy zarobí približne 3 700 eur v hrubom mesačne. V hlavnom pracovnom pomere si počas roka uplatňoval daňový bonus na štyri deti v plnej výške, teda 400 eur mesačne. A práve to sa po sčítaní všetkých príjmov ukázalo ako problém.
Ročné zúčtovanie totiž zohľadní celkový príjem, nie len jeden pracovný pomer, a po prekročení určitej hranice sa daňový bonus začne krátiť. Výsledkom je, že to, čo rodina počas roka dostávala ako podporu, musí v značnej miere vrátiť späť, píšu Topky.sk.
Ako je možné, že vznikol taký nedoplatok?
Mechanizmus je z pohľadu zákona síce vysvetliteľný, no pre bežnú rodinu veľmi ťažko predvídateľný. Daňový bonus na dieťa dnes nefunguje len ako jednoduchá pevná suma na každé dieťa.
Výška nároku závisí od viacerých podmienok, ako sú počet detí, výška čiastkového základu dane a od roku 2025 aj ďalšie obmedzenia pre lepšie zarábajúcich rodičov: ak je celoročný čiastkový základ dane vyšší ako 1,5-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, bonus sa znižuje o desatinu rozdielu medzi skutočným základom dane a týmto limitom.
Rodič teda môže mať počas roka pocit, že bonus čerpá oprávnene, no po konečnom spočítaní všetkých príjmov sa ukáže, že na plnú sumu už nárok nemal. Presne to je prípad pána Jaroslava. Keďže mal dve zamestnania, celkový ročný príjem ho posunul do pásma, v ktorom sa bonus výrazne kráti alebo prakticky zaniká.
Ak si pritom bonus počas roka uplatňoval v plnej sume mesačne, vznikne spätne o to vyšší nedoplatok. A čím viac detí, tým väčší dopad, pretože suma bonusu je vyššia a čiastka, ktorú treba vrátiť, môže narásť do tisícov eur.
„Nedoplatok vznikol preto, lebo pán Jaroslav si počas roka u hlavného zamestnávateľa uplatňoval každý mesiac daňový bonus, ktorý mal pri jeho mzde pod 2400 eur vyplácaný v plnej výške 400 eur mesačne. V ročnom zúčtovaní však započítanie príjmu od druhého zamestnávateľa spôsobilo, že celú sumu bonusu musí vrátiť,“ píše Mihál.
„Nedoplatok má aj na samotnej dani – pretože po započítaní príjmu od druhého zamestnávateľa je v situácii, kedy sa mu kráti nezdaniteľná časť na daňovníka – a výsledná ročná daň tak je vyššia, ako suma preddavkov na daň, ktoré mu počas roka strhli zamestnávatelia,“ dodáva.
Neprehliadnite
Dôležitá je aj nezdaniteľná časť
Problémom pritom nie je iba samotné krátenie daňového bonusu, kľúčovú úlohu zohráva aj nezdaniteľná časť základu dane. Pokiaľ má osoba dve zamestnania, v priebehu roka môže dôjsť k situácii, že nastavenie preddavkov nezodpovedá konečnému výsledku po sčítaní všetkých príjmov. No až v ročnom zúčtovaní sa ukáže, aká daňová povinnosť mala v skutočnosti vzniknúť.
To je zároveň dôvod, prečo podobné prekvapenia neprichádzajú počas roka, ale až s odstupom. Zamestnanec na výplatnej páske vidí, že mu zamestnávateľ bonus zohľadňuje, no systém nevyhodnocuje v reálnom čase ani všetky budúce súbežné príjmy, ani ich dopad na konečný nárok.
Rodina si tak na zvýšený čistý príjem zvykne a používa ho na bežné výdavky. Až o mnoho mesiacov neskôr zistí, že značná časť z tejto sumy bola v podstate len dočasná.
Je systém nespravodlivý?
Hlavným paradoxom tohto nastavenia je v tom, že štát ním trestá správanie, ktoré by mal skôr oceňovať. Pán Jaroslav nie je človek, ktorý by sa snažil obísť pravidlá. Práve naopak, vzal si druhú prácu preto, aby uživil štvorčlennú rodinu s manželkou na rodičovskej dovolenke. Jeho úsilie však namiesto odmeny narazilo de facto na pokutu.
Niet sa teda čo čudovať, že tento prípad, ako aj mnohé jemu podobné, stal terčom ostrej kritiky. Tá však nie je adresovaná Jaroslavovi, ale štátu za jeho nastavenie.
Na papieri môže zákon pôsobiť logicky, keď štát nechce vyplácať plné daňové bonusy aj rodinám s vyššími príjmami. Problém však vzniká vtedy, keď hranice a výpočty nie sú pre bežného človeka dostatočne zrozumiteľné a nezohľadňujú dôležité okolnosti. Áno, pán Jaroslav zarába veľa, ale to preto, lebo musí. Ak by nemal dve práce, zrejme by svoju rodinu nedokázal uživiť.
Nejde teda len o nastavenie dávky, ale aj o dôveru ľudí v systém ako taký. Ak domácnosť nevie vopred odhadnúť, či bude mať nárok na plný bonus alebo bude musieť tisíce eur vracať, podpora v podstate stráca svoj účinok.
Čo presne hovoria pravidlá?
Taktiež stojí za zmienku, že samotný princíp bonusu je dnes podstatne komplikovanejší než v minulosti. Od minulého roku platí bonus 100 eur mesačne na dieťa do 15 rokov a 50 eur mesačne na dieťa od 15 do 18 rokov, no nejde o automatický nárok v plnej výške.
Výška bonusu sa testuje proti percentuálnemu limitu čiastkového základu dane (podľa počtu detí) a zároveň sa uplatňuje aj ďalší limit pre vyššie príjmy. Pri štyroch deťoch predstavuje percentuálny limit 50 percent čiastkového základu dane, no to neznamená, že rodič má automaticky istotu plného bonusu, ak narazí na druhý príjmový strop.
Výsledok? Viacdetné rodiny síce môžu na výplatnej páske vidieť štedrejšiu podporu, ale zároveň sú vystavené riziku, že pri zložitejšej príjmovej situácii nastane povinnosť spätného doplatenia. Týka sa to najmä tých, ktorí majú súbeh pracovných pomerov, nepravidelné odmeny alebo iné príjmy, ktoré v priebehu roka menia konečný základ dane.
Systém tak nie je problémový len pre bohatších, ale aj pre pracovitých zamestnancov, ktorých príjem sa dostane nad hranicu len kvôli tomu, že potrebujú uživiť rodinu.
