Konsolidácia verejných financií sa môže vykonávať tromi základnými spôsobmi. Buď to štát okresá svoje výdavky, zvýši svoje príjmy prostredníctvom nastavenia vyšších odvodov a daní, alebo tieto dva prístupy skombinuje. Slovenská vláda sa podľa svojich slov snaží o ten tretí spôsob, no veľmi jej to nejde. Drvivá väčšina úsporných opatrení je aj v rámci už tretej konsolidácie na pleciach bežných občanov, živnostníkov a firiem. A žiaľ, v roku 2027 to zrejme nebude inak.
Štát hľadá nové príjmy práve v rámci sociálneho a zdravotného systému, pričom argumentuje nevyhnutnosťou nastavenia dlhodobo udržateľných dôchodkov a zdravotnej starostlivosti. Znie to pekne, no realita, ktorú to prinesie, už tak pekná nebude, a to konkrétne živnostníkov a ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby.
Práve pri odvodoch je zmena veľmi konkrétna, upozorňuje denník Pravda. Kým ešte v roku 2025 sa minimálne mesačné odvody pohybovali na úrovni 344,27 eura, v roku 2026 už narástli na 425,03 eura. A ak zostanú dnešné pravidlá bez ďalšej úpravy, v roku 2027 môže minimálne zaťaženie vyskočiť až na 451,81 eura mesačne.
To je problém hlavne pre menších živnostníkov, ktorí generujú nižšie príjmy. Logika nepustí. Ak človek musí odviesť štátu väčšinu alebo skoro všetko z toho, čo zarobí, živnosť sa mu jednoducho neoplatí.
To ale nie je celý príbeh. Do rovnice sa pridáva aj vyššia sadzba zdravotného poistenia. V konsolidačnom balíčku na rok 2026 sa zdravotné odvody pre zamestnancov, samoplatiteľov aj SZČO zvýšili o 1 percentuálny bod, čo má podľa odhadov obohatiť štátnu kasu o približne 358 miliónov eur.
Ministerstvo financií tieto zmeny obhajuje širším cieľom ozdravenia verejných financií. Tretí konsolidačný balíček má podľa rezortu celkový objem 2,7 miliardy eur a zahŕňa 22 opatrení, pričom časť z nich cieli práve na zmeny daňovo-odvodových pravidiel pre SZČO a zamestnancov.
Koľko živnostník zaplatí v tomto roku?
Pri sociálnych odvodoch sú čísla už známe. Sociálna poisťovňa uvádza, že minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2026 predstavuje 303,11 eura mesačne. Táto suma sa skladá z nemocenského poistenia (40,23 eura), starobného poistenia (164,59 eura), invalidného poistenia (54,86 eura) a príspevku do rezervného fondu vo výške (43,43 eura).
Pri zdravotných odvodoch je základ odvodený od priemernej mzdy spred dvoch rokov, čiže v roku 2024. Tá podľa Štatistického úradu SR dosiahla 1 524 eur, takže minimálny vymeriavací základ pre zdravotné odvody v tomto roku predstavuje 762 eur.
Zo sumy 762 eur vychádza mesačný zdravotný odvod pre živnostníka bez zdravotného postihnutia vo výške 121,92 eura a pre osobu so zdravotným postihnutím 60,96 eura.
Keď si to všetko zrátame dokopy, zistíme, že živnostník bez zdravotného postihnutia v roku 2026 skutočne zaplatí na odvodoch minimálne 425,03 eura. A keďže je suma minimálna, je aj povinná.
Neprehliadnite
Hranica 450 eur je veľmi blízko
425 eur mesačne je vysoká suma, no žiaľ, zrejme nie je konečná. Podľa Mariána Viskupiča zo strany SaS môžu minimálne mesačné odvody stúpnuť až na 451,81 eura, a to už v budúcom roku. Aj toto číslo má byť výsledkom súčtu celkových minimálnych sociálnych a zdravotných odvodov pre samostatne zárobkovo činnú osobu.
Samozrejme, nejde o oficiálne definitívne číslo potvrdené štátnou inštitúciou, ale o odhad založený na dnešných pravidlách a predpokladoch vývoja. rozhodne ale nemožno vylúčiť, že sa tak nestane. Ak sa legislatíva nezmení a vymeriavacie základy budú ďalej rásť spolu s priemernou mzdou, vyššia hranica minimálnych odvodov je logickým dôsledkom súčasného nastavenia systému.
Práve preto sa dnes o sume nad 450 eur hovorí s čoraz väčšou vážnosťou. Je vážnou hrozbou, že sa živnostníci dostanú do stavu, keď minimálne odvody prestanú byť minimálne a stanú sa prevažne likvidačnými. Predsa len už teraz mnoho živnostníkov ruší svoje činnosti alebo prechádzajú do zahraničia, kde sú podmienky výhodnejšie. To je problém aj pre samotný štát, nakoľko sa tým ukracuje o platby sociálneho poistenia, zdravotného poistenia aj daní. Inak povedané, opatrenia, ktorými štát cielil na vyššie príjmy, mu nakoniec môžu do peňaženky vypáliť ešte hlbšiu dieru.
Menia sa nielen sumy, ale aj pravidlá
Dôležitá však je iba samotná suma, ale aj širšia úprava pravidiel pre SZČO. Od roku 2026 sa mení definícia samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom medzi SZČO môžu patriť aj osoby vykonávajúce činnosť bez klasického podnikateľského oprávnenia, napríklad autori alebo umelci.
Naopak, medzi SZČO naďalej nepatria osoby vykonávajúce osobnú asistenciu pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Zároveň sa mení spôsob výpočtu odvodov podľa výšky príjmu. Ak živnostník presiahne ročný príjem 9 144 eur, odvody sa počítajú podobne ako doteraz, teda zo základu dane. Ak je príjem nižší alebo ide o začiatok podnikania, použije sa osobitný vymeriavací základ 396,24 eura, z ktorého sa platí 131,34 eura mesačne.
Prvá polovica roka 2026 je navyše podľa poskytnutého textu ešte len prechodným obdobím. Do 30. júna 2026 sa totiž v niektorých prípadoch uplatňujú pravidlá platné ešte do konca roka 2025, čo znamená, že nie všetci živnostníci sa dostanú do nového režimu v tom istom čase a rovnakým spôsobom.
Starý známy argument: dôchodky
Asi nie je žiadnym tajomstvom, že dôchodky sú alfou a omegou Ficovej vlády. A to nielen tej súčasnej, ale aj tých predošlých. Vysoké dôchodky, dokonca aj 13. dôchodky, sú niečo, na čom sa šetriť jednoducho nebude, ani keby bolo najhoršie.
A hoci je pekné, že sa snaží Slovákov na staré kolená štedro odmeniť za ich celoživotné úsilie, existuje určitá hranica, kedy sa celý systém stáva neudržateľným a smeruje čoraz viac ku kolapsu. Konkrétne v tomto roku má veľká časť opatrení, vrátane zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu, pomôcť hlavne tomu, aby štát mohol v budúcnosti zvýšiť dôchodky živnostníkov o 13 percent.
Rezort práce zároveň očakáva, že samotné zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov prinesie do verejných financií približne 102 miliónov eur.
To je pre vládu dôležitý argument, pretože vyššie odvody nechce prezentovať len ako dodatočné bremeno, ale aj ako nástroj na stabilizáciu systému a budúce vyššie dávky. Úplne ale nedomyslel, že pre mnohých živnostníkov je rozhodujúce skôr to, koľko musia platiť teraz každý mesiac, než aký teoretický efekt to môže mať na dôchodok o desiatky rokov.
Navyše, ak štát bude naďalej zvyšovať dôchodky bez dostatočného základu, zarába si tým na totálny kolaps. Keď si to tak vezmeme, šetrí sa hlavne na firmách a živnostníkoch. Problém je v tom, že ak živnostníkom a firmám prasknú nervy, môžu sa obrátiť na európske právo a jednoducho presunúť svoju činnosť do inej krajiny, napríklad od susedného Česka.
Môže sa teda veľmi jednoducho stať, že na tie extrémne štedré dôchodky zrazu nebude mať kto robiť a systém krachne. V takom prípade už nepomôže akákoľvek konsolidácia. Možno keby štát naozaj šetril na sebe v takej miere, akú toľkokrát sľuboval, živnostníci by sa teraz nemuseli rozhodovať medzi tým, či je lepšie obetovať príjmy a prejsť na bežné zamestnanie, alebo sa s celou rodinou odsťahovať na opačnú stranu hraníc.
