Konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom uzavrel najkritickejší námorný energetický koridor na svete, a síce Hormuzský prieliv. Pochopiteľne, reakcia trhov na tento vývoj bola okamžitá, pričom náklady na energiu začali rásť po celom svete. Ropa Brent, ktorá slúži ako kľúčový referenčný bod, v najvyššom bode prerazila hranicu 120 dolárov za barel, pričom európske ceny zemného plynu sa v priebehu jedného dňa vyšplhali o 54 percent. Už to bolo kľúčové varovanie pre umelú inteligenciu, ktorá bez dostatočného množstva energie nemá ako fungovať.
Aby sme boli presnejší, dátové centrá pre AI sú mimoriadne náročné na spotrebu energie. Výrobcovia čipov, na ktorých celý boom závisí, pritom čelia hneď niekoľkým faktorom naraz. Okrem rastúcich prevádzkových nákladov ide aj o volatilitu na trhoch a ohrozené dodávky kľúčovej suroviny.
Achillova päta AI infraštruktúry
Umelá inteligencia jednoducho potrebuje kvantum energie. Moderné dátové centrá využívajú výkonné grafické procesory a sofistikované chladiace systémy, ktoré spotrebujú mnohonásobne viac elektriny než tradičné serverovne.
V USA, kde sídli väčšina svetových AI dátových centier, tvorí ropa zhruba 38 percent celkovej energetickej spotreby. Hoci ropa nie je primárnym zdrojom výroby elektriny, jej zdraženie sa zákonite šíri celým energetickým reťazcom, od cien zemného plynu až po výslednú cenu elektriny.
“Vyššie energetické náklady pre AI dátové centrá by mohli spomaliť budovanie AI infraštruktúry, zatiaľ čo továrne na čipy v Taiwane a Južnej Kórei budú čeliť rastúcemu cenovému tlaku z dôvodu vyšších cien LNG,“ napísal analytik Morningstar Phelix Lee v správe pre investorov, z ktorej cituje Business Insider.
Energetické náklady pritom tvoria 3 až 6 percent tržieb TSMC, Samsungu a SK Hynix, teda najväčších svetových výrobcov čipov pre umelú inteligenciu. Môže sa to zdať ako malé číslo, no pri miliardových obratoch ide o obrovské sumy.
Lee varuje, že pri dlhotrvajúcom konflikte môžu tieto náklady výrazne narásť. A vzhľadom na extrémne napätú ponuku AI čipov je pravdepodobné, že väčšinu tejto záťaže výrobcovia prenesú na zákazníkov, hlavne v podobe vyšších cien. Inak povedané, drahšie servery pre cloudové spoločnosti, drahšie API volania pre vývojárov a potenciálne spomaľovanie tempa budovania AI infraštruktúry, ktoré doposiaľ prebiehalo na plné obrátky.
Čipoví giganti pod tlakom
Okrem energetických trhov na konflikt promptne zareagovali promptne. Akcie TSMC od začiatku konfliktu klesli o 7 percent, Samsung a SK Hynix stratili spoločne vyše 200 miliárd dolárov trhovej hodnoty. Yahoo Finance upozorňuje, že pokles ich akcií dosahoval v najhoršom momente 12 až 22 percent.
Indikátor VanEck Semiconductor ETF, ktorý sleduje celé odvetvie procesorov, klesol od začiatku konfliktu o zhruba 3 percentá, čo je po predchádzajúcom prudkom raste tohto indexu jasný dôkaz, že na trhu panuje neistota a nervozita.
Čiastočné zotavenie nastalo po vyhlásení amerického prezidenta Trumpa, ktorý naznačil, že vojna sa skončí „veľmi skoro”. Analytici na to reagovali postojom, že konflikt stále trvá a kým to tak bude, nervozita na trhu zostane.
Samsung aj SK Hynix majú zabezpečené dodávateľské zmluvy na pamäťové čipy širokého pásma na tento rok, pričom disponujú dostatočnými zásobami na udržanie výroby v krátkodobom horizonte, informuje CNBC. Problémom sú však štandardné DRAM čipy, ktoré nie sú kryté dlhodobými kontraktmi. Práve tie sú pri znížení dopytu zo strany AI dátových centier najzraniteľnejšie, čo značí, že ich ceny by v dohľadnej dobe mohli klesnúť pod plánovanú, respektíve štandardnú úroveň.
Katar, LNG a nedostatok hélia
Potenciálne úlohu v celom príbehu však zohráva niečo iné, a to hélium. Iránsky dronový útok zasiahol katarský závod Ras Laffan, čo je najväčší exportný terminál skvapalneného zemného plynu na svete. Spoločnosť QatarEnergy v reakcii vyhlásila vyššiu moc a pozastavila všetku produkciu, vrátane vedľajších produktov, píše Sedaily.
Práve hélium je jedným z týchto vedľajších produktov. Katar pritom zabezpečuje 21 až 35 percent celosvetovej produkcie hélia, pričom všetky tri katarské výrobné zariadenia sú momentálne odstavené. Ceny hélia podľa odborného časopisu Gas World môžu vzrásť o 50 percent.
Prečo je to problém pre technologický priemysel? Hélium je nenahraditeľnou surovinou pri výrobe moderných čipov. Zariadenia na extrémnu ultrafialovú litografiu, respektíve EUV stroje, ktoré tlačia všetky špičkové čipy na svete vrátane tých od TSMC a Samsungu, vyžadujú chladenie kvapalným héliom.
Každý takýto stroj pritom ročne spotrebuje viac ako 10-tisíc litrov hélia. A nie, stále neexistuje akákoľvek alternatívna chladiaca látka s aspoň podobnými kapacitami a možnosťami. Bez hélia výroba čipov na najmodernejších výrobných uzloch jednoducho nie je možná.
Nečakaná geopolitická zbraň
Tým môžeme premostiť k nečakanému vzniku novej strategickej zbrane, ktorá hrá hlavne proti Číne. Čína totiž dováža 95 percent spotrebovaného hélia, pričom 90 percent tohto množstva pochádzalo z Kataru. Peking túto závislosť vedome budoval ako alternatívu k americkým zásobám hélia, no teraz sa ukazuje, že toto rozhodnutie nebolo úplne najšťastnejšie. USA naopak koordinujú 51 percent zostatkových svetových zásob hélia.
Neprehliadnite
Zastavenie katarskej produkcie teda nepriamo odstrihlo Čínu od kritickej vstupnej suroviny pre výrobu čipov, a to bez akejkoľvek priamej sankcie alebo exportného obmedzenia. Analytici to opisujú ako nepredvídaný, no napriek tomu efektívny vedľajší účinok vojenskej operácie v Perzskom zálive, ku ktorej pristúpili USA a Izrael.
A čo ceny energií?
Odborník na energetiku Reed Blakemore z Atlantic Council Energy Center v rozhovore pre The Verge upozornil, že ceny elektriny v USA sa s najväčšou pravdepodobnosťou v blízkej dobe nedostanú do krízového pásma, keďže zmeny v cenách zemného plynu a elektriny sa zvyčajne prejavujú v horizonte mesiacov, nie týždňov.
Pre krátkodobé prevádzkovanie existujúcich dátových centier je to ukľudňujúca správa. Problémom však zostáva plánovaná výstavba nových centier, ktorá je závislá od dlhodobých prognóz cien energie. Experti varujú, že dlhodobo vyššie ceny ropy zvyšujú infláciu a spomaľujú globálny rast, čo by centrálne banky stavalo do nekomfortnej pozície medzi bojom s infláciou a udržaním rastu ekonomiky.
Ani na Slovensku by sa súčasný stav nemal na účtoch za energiu pre domácnosti prejaviť okamžite, pretože ceny elektriny pre rok 2026 sú regulované ÚRSO a medziročne mali stúpnuť v priemere len o 2,78 percenta, pričom vláda už skôr počítala aj s kompenzáciami pre väčšinu domácností.
Ak by sa však vojna v Iráne natiahla a dlhšie držala vyššie európske ceny plynu, drahšia veľkoobchodná elektrina by sa mohla prejaviť neskôr, najmä pri firmách a pri budúcich cenách na ďalšie regulačné obdobia. Dôvodom je, že európske ceny elektriny zvyknú nasledovať rast cien plynu s určitým oneskorením.
