Vojna na Ukrajine trvá už vyše štyri roky. Síce sme sa tu a tam dočkali nejakých tých priblížení k mierovým dohodám, na fronte sa stále strieľa a umiera. To je však len jedna strana vojny, tá druhá má ekonomický charakter a oveľa širší rozsah. Vladimir Putin sa osočuje hlavne na Európu kvôli masívnej podpore ukrajinskej defenzívy, pričom zvyčajne hrozí svojimi energiami, hlavne plynom.
Tento mesiac znovu oznámil, že zvažuje okamžité zastavenie dodávok zemného plynu do Európy a ich presmerovanie na ázijské trhy. Alexandr Novak následne podľa Reuters potvrdil, že ruská vláda bude o tejto otázke intenzívne rokovať.
Ide o politicky vypočítanú hrozbu, ktorá prichádza v čase stupňujúceho sa napätia v Iráne. Vojna, ktorá prebieha zase tu, vedie k prudkému rastu cien ropy. Netreba pritom zabúdať na ešte jeden dôležitý kontext, a to finalizáciu európskeho zákona o ukončení dovozu ruského plynu.
Toto však nebolo definitívne rozhodnutie, len hrozba. A situácia sa v priebehu posledných dní značne vyvinula. Len včera Putin zmenil svoju rétoriku a otočil svoj prístup o 180 stupňov. Po novom naznačil možnosť spolupracovať, a to za podmienky, že Európa požiada Kremeľ o “pomoc”.
Putin veľmi dobre vie, čo robí
Európska únia (EÚ) v decembri minulého roku odklepla zákon, ktorý stanovuje plošný zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu do konca roka 2026 a zvyšného plynu do jesene 2027. To znamená, že krátkodobé zmluvy na ruský plyn, ktoré boli uzatvorené pred júnom minulého roku, stratia platnosť už 25. apríla.
EÚ teda sama plánuje postupne znižovať svoju závislosť od ruského plynu. Putin však naznačil, že Rusko môže odísť z európskeho trhu ešte skôr, kým Brusel stihne definitívne zabuchnúť dvere. Z nevyhnutného ústupu sa tak snaží spraviť zdanlivo dobrovoľné rozhodnutie.
Dôležitým faktorom je však aj zmienený vojenský konflikt v Iráne, ktorý ohrozuje predovšetkým tok ropy cez Hormuzský preliv. Tým prechádza asi 20 percent celosvetovej produkcie ropy. Putin pritom naznačil, že tento tok by sa mohol úplne zastaviť do mesiaca, čo by malo devastačné dôsledky pre energetické trhy po celom svete. Cena ropy Brent, ktorá figuruje ako kľúčový referenčný bod, medzitým vyskočila na hrozivú cenu 120 dolárov za barel.
Kremeľ tak využíva kombináciu vlastnej energetickej “páky” a geopolitickej nstability v Perzskom zálive, aby voči Bruselu získal silnejšiu vyjednávaciu pozíciu.
Čo presne Putin povedal
Je dôležité upresniť, že Putin vo svojom vyhlásení nehovoril o definitívnom zastavení dodávok, ale o „uvažovaní nahlas“, čo je v kremeľskej rétorike ustálená forma testovania reakcií bez formálneho záväzku.
Neprehliadnite
Zaujímavá je aj výslovne zmienená výnimka, na ktorú upozornili Aktuality. Putin medzi „spoľahlivých partnerov“, ktorým Rusko bude dodávať plyn aj naďalej, zaradil Slovensko a Maďarsko. Obe krajiny sú dlhodobo závislé od ruského plynu a ropy cez ropovod Družba a opakovane spomaľovali sprísnenie európskych pravidiel voči ruskej energetike.
„Toto je len akési premýšľanie nahlas. Určite dám pokyn vláde, aby sa touto otázkou zaoberala spolu s našimi spoločnosťami,“ povedal podľa agentúry Anadolu.
Putin si tiež neodpustil obvinenie Kyjeva a niektorých západných spravodajských služieb z prípravy sabotáže plynovodov Modrý prúd a Turecký prúd vedúcich cez Turecko. Turecký prúd je pritom kľúčovou trasou pre dodávky plynu do Srbska, Maďarska a čiastočne aj na Slovensko. Prípadná sabotáž by preto priamo ohrozila energetickú bezpečnosť strednej Európy.
Nová rétorika: Ponuka namiesto hrozby
Po novom však Putin upravil svoj prístup. Včera, teda 9. marca, vyhlásil, že Rusko je “pripravené dodávať plyn a ropu Európe”, ak o to európske krajiny požiadajú a ponúknu dlhodobé zmluvy bez politického tlaku, ako uvádza Al Jazeera.
Zároveň dodal, že energetická kríza spôsobená napätím v Iráne „skutočne nastala“ a Rusko je ochotné pomôcť ju riešiť. Portál Moscow Times informuje, že Putin zdôraznil pripravenosť Ruska rokovať, podmienkou je však prístup k energetickej spolupráci bez geopolitických predsudkov.
Analytikov táto otočka príliš neprekvapila. Podľa nich je to dôkaz, že Rusko si bez európskeho trhu z hľadiska energetiky jednoducho neporadí tak ľahko, ako to Moskva celé roky prezentovala.
Aby toho nebolo málo, spomínané presmerovanie ruského plynu na ázijské trhy naráža na kapacitné obmedzenia existujúcej infraštruktúry, pričom konkrétne Čína ešte k tomu využíva svoju pozíciu na vyjednávanie výrazne nižších cien. Pre Rusko tak z tohto kroku plynú len komplikácie a finančné straty.
Čo to znamená pre Slovensko
Hlavne pre našu krajinu je súčasná situácia mimoriadne citlivá. Naša závislosť od ruských energetických surovín je naďalej nadpriemerne vysoká v porovnaní s väčšinou krajín EÚ.
Poľsko vyzvalo všetky krajiny EÚ vrátane Slovenska, aby do konca roka 2026 ukončili dovoz ruských fosílnych palív. Ruský plyn a ropa však naďalej prúdia na Slovensko a do Maďarska.
Práve táto zraniteľnosť je dôvodom, prečo Ficova vláda s Kremľom udržiava dialóg napriek výhradám ostatných krajín EÚ. No zároveň je to pozícia, ktorá Slovensko v rámci Únie čoraz viac izoluje.
