Konflikt na Blízkom východe, ktorý vyvolala izraelsko-americká vojenská operácia s názvom Epic Fury voči Iránu, vyhnala ceny palív do výšin, aké sme dlho nevideli. Benzín a hlavne nafta enormne zdražujú, a to dokonca aj v Česku a Poľsku, kam Slováci zvyčajne často jazdili práve kvôli tomu, aby ušetrili za tankovanie. Teraz je to skôr naopak. Veľmi podobný scenár sa pritom odohráva aj na Balkáne.
Konkrétne Bulharsko je však trochu špecifickým prípadom. Chystajú tu totiž plán, ako zmierniť dopad zdražovania palív pomocou opatrení, ktoré by sa v podstate samé zafinancovali.
Ako uvádza Novinite, veľkoobchodné ceny nafty sa priblížili k hodnote 1,55 eura za liter a odborníci predpokladajú, že nafta čoskoro prekročí hranicu 1,60 eura vo väčšine miest v krajine. Benzín sa drží na úrovni okolo 1,45 až 1,46 eura za liter. Pre nás sú to ako-tak normálne ceny, no pre Bulharov nie. Miestni predajcovia palív popisujú čoraz väčšie problémy. Začínajú sa objavovať komplikácie s dodávkami a platbami vopred.
Práve hodnota 1,60 eura za liter nafty je v Bulharsku dôležitou hranicou. Ide o neformálny prah, pri ktorom už vláda zvažuje aktiváciu priamej pomoci pre domácnosti. Podľa zástupcu Asociácie bulharských obchodníkov, výrobcov a dovozcov palív Dimitara Hadzhidimitrova je však tento prah príliš nízky.
Upozorňuje, že pri minulých energetických krízach, napríklad v roku 2022, keď ceny ropy presiahli 120 dolárov za barel, vláda zasahovala až vtedy, keď ceny pohonných hmôt prekročili 1,70 eura za liter.
Napriek rastu cien Bulharsko zatiaľ patrí ku krajinám s najnižšími cenami pohonných hmôt v celej EÚ. Analytici však varujú, že ak to takto bude pokračovať, bulharské ceny postupne dobehnú európsky priemer.
Parlament rozhodol, vláda musí konať
Pochopiteľne, bulharský parlament si vážne riziká, ktoré predstavuje aktuálna kríza, riadne uvedomuje. V piatok Národné zhromaždenie preto prijalo uznesenie, ktorým zaviazalo Radu ministrov prijať urgentné opatrenia na zmiernenie dopadu vysokých cien ropy a zemného plynu na domácnosti aj podniky.
Uznesenie predložilo parlamentné hnutie MRF-Nový začiatok a bolo prijaté pomerom 97 hlasov za, 20 proti a 19 zdržaní. BTA informuje, že vláda bude musieť vypracovať konkrétne kroky pre viaceré sektory naraz, od sociálne slabých domácností cez dopravu a poľnohospodárstvo až po školy, škôlky a zdravotnícke zariadenia.
Podpredseda poslaneckého klubu Jordan Tzonev zdôraznil, že kľúčovým prvkom návrhu je vytvorenie fondu financovaného z príjmov DPH generovaných práve rastom cien ropy a plynu. Fond tak bude z pohľadu výdavkovej stránky štátneho rozpočtu prakticky neutrálny. Tzonev zároveň odmietol myšlienku plošného zastropovania cien palív. Podľa neho je to z pohľadu trhu neefektívne opatrenie, ktoré neprinesie požadované výsledky.
Čo konkrétne sa chystá
Premiér Andrej Gjurov ešte pred hlasovaním parlamentu uviedol, že vláda je na opatrenia pripravená, no zatiaľ ich nepretaví do praxe, pretože chce počkať na ďalší vývoj cien palív.
Podľa Fakti.bg chce prípadné opatrenia zacieliť na tri hlavné problémy, a to podporu nízkopríjmových domácností, pomoc podnikom a verejným službám a stabilizáciu dodávateľského reťazca. Konkrétne na priamu finančnú podporu pre nízkopríjmové domácnosti, by bolo potrebných zhruba 30 miliónov eur mesačne.
Neprehliadnite
Súčasťou uznesenia je aj vytvorenie osobitného fondu s názvom Energetická podpora pre podniky a domácnosti pod správou Ministerstva financií. Fond bude financovaný z nadštandardných príjmov z DPH vzniknutých v dôsledku rastu cien, pričom alternatívnym zdrojom môže byť Bulharská rozvojová banka.
BNR News referuje, že bulharská exportná poisťovňa bude vydávať záruky na odklad leasingových splátok pre dopravné spoločnosti do konca roka 2026. Vláda tiež plánuje odložiť zavedenie novej uhlíkovej dane na nákladné vozidlá, aby neprehĺbila rast dopravných nákladov a cien potravín. Národná agentúra pre príjmy zároveň posilní kontrolu čerpacích staníc: preverí, či rast cien nie je aspoň čiastočne vytváraný umelo.
Hlavnou príčinou je Hormuzský prieliv
Koreňom problému je vojna v Iráne, ktorá vypukla koncom februára a spôsobila mohutné otrasy na globálnych energetických trhoch. Najvážnejším dôsledkom, na ktorý stále doplácame, bolo (je) uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi zhruba 20 percent svetových dodávok ropy a 19 percent globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu. Krátko po vypuknutí konfliktu, presnejšie 2. marca, ceny ropy vyskočili o 8 percent a európske ceny zemného plynu až o 20 percent.
Hlavne pre Európu je to veľké riziko, pretože zásoby zemného plynu boli na začiatku roka 2026 mimoriadne nízke. Po tuhej zime boli európske zásobníky naplnené len na 30 percent kapacity. Pre porovnanie, v rovnakom období minulého roka boli zásobníky naplnené až na 60 percent.
Analytici sa obávajú opakovania energetickej krízy z roku 2022. Vtedy ceny ropy presiahli 120 dolárov za barel, inflácia v eurozóne dosiahla historické maximum 9 percent a milióny domácností po celej Európe bojovali s enormnými účtami za energie.
Pokiaľ ide o pohonné hmoty a Bulharsko, analytici odhadujú, že každých desať percent rastu cien pohonných hmôt sa premieta do jedného percenta celkovej inflácie v krajine.
Problémy majú takmer všetci
Samozrejme, Bulharsko nie je jediná krajina, ktorá hľadá efektívne riešenie energetickej krízy. Napríklad Maďarsko zaviedlo regulované maloobchodné ceny palív, pričom benzín je zastropovaný na 595 forintoch za liter (asi 1,50 eura), zatiaľ čo nafta dostala maximálnu hranicu 615 forintov (zhruba 1,55 eura).
Slovinsko zvolilo trochu iný prístup a dočasne znížilo spotrebné dane. Od 10. do 23. marca platí maximálny povolený predajná cena 1,466 eura za liter benzínu a 1,528 eura za liter nafty.
Bulharsko má zásoby, problémom sú len ceny
Späť k Bulharsku, Neftochim Burgas, zástupca rafinérie Lukoil, teda najväčšej rafinérie na Balkáne, ktorá pokrýva veľkú časť bulharského trhu s pohonnými hmotami, ubezpečil verejnosť, že zásoby surovín sú zabezpečené minimálne do konca marca a už je pripravený aj harmonogram dodávok na apríl.
Fyzický nedostatok paliva krajine teda nehrozí. Problémom sú výlučne ceny. Či však vládou plánovaných 30 miliónov eur mesačne bude stačiť na zmierenie dosahu krízy, ukáže vývoj konfliktu v Iráne. A žiaľ, nateraz vôbec nie je isté, ako presne sa bude vyvíjať.
