Finančná správa sa rozhodla rázne pritvrdiť v boji proti daňovým únikom a podvodom. Inštitúcia na svojom webe informuje, že v uplynulých dvoch rokoch radikálne zmenila prístup ku kontrolám, pričom po novom sa zameriava hlavne na takzvanú šedú ekonomiku. Táto iniciatíva má byť kľúčovou pomocou pre štátny rozpočet.
Prezident inštitúcie Jozef Kiss oznámil, že v roku 2025 sa podarilo vybrať historicky najvyššiu sumu daní, keď prekročila hranicu 20 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2023 ide o masívny nárast, konkrétne na úrovni 4 miliárd.
Finančná správa sa zamerala hlavne na nepriznané tržby v oblasti služieb a maloobchode. Z analýz vyplýva, že ročne sa v tomto sektore, v dôsledku šedej ekonomiky, stratí približne miliarda eur, čo pre štátnu kasu (v prepočte na daň z príjmov a DPH) znamená čistú stratu vo výške 300 až 400 miliónov eur ročne.
Zmena metodiky kontrol sa pritom ukazuje byť náramne efektívna. Prezident finančnej správy potvrdil, že úspešnosť daňových kontrol, najmä v oblasti DPH, sa dnes pohybuje nad 90 percentami. Kľúčom k úspechu je podľa neho schopnosť identifikovať podvodné schémy včas, čiže ešte predtým, ako štát stihne podvodníkom vyplatiť neoprávnené vratky.
Finančná správa kontroluje aj pokladnice
V minulom roku inšpektori tiež vykonali približne 20-tisíc kontrol registračných pokladníc, pričom sa zamerali na vysoko rizikové sektory. Výsledky ukazujú, že disciplína podnikateľov silnie. Kým ešte pred dvoma rokmi nepriznalo tržby až 40 percent kontrolovaných subjektov, po novom toto číslo kleslo na polovicu, teda na 20 percent.
Jozef Kiss tento pokles pripisuje nielen prísnejším kontrolám, ale aj rastúcej popularite bezhotovostných platieb a zavedeniu limitov na hotovostné operácie. Elektronické platby sú totiž výrazne transparentnejšie a taktiež zmenšujú manévrovací priestor pre tých, ktorí by chceli špekulovať a skutočné tržby zatajiť.
No aj keď je výber daní rekordný, celkové výsledky poznačilo spomalenie ekonomiky. Rozdiel medzi naplánovaným a skutočným výberom tak podľa šéfa nemožno vnímať ako zlyhanie inštitúcie. Viac ako tri štvrtiny vzniknutého rozdielu majú na svedomí faktory, ktoré nebolo možné pri tvorbe rozpočtu predvídať. Ide hlavne o legislatívne zmeny a makroekonomický vývoj.
Slabší výber potom ovplyvnil aj pokles tržieb v kľúčových sektoroch, akými sú energetika a priemysel. Tento prepad sa totiž automaticky pretavil do nižšieho výberu dane z príjmov a DPH.
Treba jednoduchší systém
Finančná správa vidí problém aj v súčasnom nastavení pravidiel. Kiss uvádza, že obsahuje príliš veľké množstvo daňových výnimiek, obzvlášť pri DPH. Veľký rozptyl sadzieb a neprehľadná legislatíva nielenže zvyšujú administratívnu záťaž pre poctivých podnikateľov, ale zároveň vytvárajú priestor pre legálnu optimalizáciu daní, ktorá hraničí so špekuláciami.
Ako vyzerajú vyhliadky?
Pokiaľ ide o priority na najbližšie obdobie, tie má Finančná správa jasne stanovené. V boji proti šedej ekonomike poľaviť neplánuje, avšak upozorňuje na dôležitý trend, a to presun čoraz väčšieho množstva pozornosti do online priestoru. Posilňuje totiž zameranie aj na e-shopy a digitálne platformy.
Najväčšou zmenou však bude ďalšia digitalizácia. Kľúčovým míľnikom bude zavedenie povinnej elektronickej fakturácie, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od roku 2027.
Podnikatelia majú z e-faktúr obavy
Elektronická fakturácia (e-faktúry) síce znamená revolúciu, no to neznamená, že túto zmenu všetci uvítajú s otvorenou náručou. Práve naopak, početná skupina zamestnávateľov sa obáva, že systém bude skôr na škodu, než na úžitok. Mário Lelovský, prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov, ho dokonca pred časom označil za jednu z najťažších technologických zmien od príchodu eura.
Prečítajte si tiež
Podnikateľské zväzy žiadajú, aby sa začiatok platnosti nového systému presunula na neskôr, konkrétne na rok 2030. Argumentujú potrebou dlhého testovania a dostatočným priestorom na úpravu softvérov, ktoré využívajú ako firmy, tak aj štátne inštitúcie.
Podľa zamestnávateľov nie je problém v samotnom princípe, ale v nereálnych termínoch a nedostatku jasných cieľov. Štát zatiaľ nevysvetlil, aký objem daňových únikov chce systémom odstrániť ani ako presne bude monitorovať úspešnosť. Odborníci upozorňujú, že bez týchto údajov bude projekt len ďalším administratívnym nariadením bez viditeľného prínosu.
Pod e-faktúrou netreba rozumieť klasický PDF dokument zasielaný prostredníctvom e-mailu. Pôjde o plnohodnotný elektronický súbor v štruktúrovanej podobe, ako napríklad XML, ktorý sa automaticky zapíše do centrálneho štátneho systému.
Každá vystavená faktúra dostane unikátny kód a bez tohto overenia nebude považovaná za platnú. Cieľom je, aby finančná správa vedela v reálnom čase kontrolovať platby dane z pridanej hodnoty a rýchlejšie odhaľovala karuselové podvody.
No hoci presné benefity e-faktúr stále nie sú jasné, je isté, že zavedenie systému sa dotkne takmer každého, od menších živnostníkov až po veľké korporácie. Firmy budú musieť prispôsobiť svoje účtovné programy a všas zistiť, či ich prepojenie so štátnou platformou funguje spoľahlivo. Vzhľadom na rozsah úprav si zmeny môžu vyžadovať investície až v desiatkach miliónov eur. Opatrenie teda nebude náročné len časovo, ale aj finančne.
