Január mal priniesť slovenským domácnostiam úľavu v podobe štátnej energopomoci, no pre mnohých sa zmenil na administratívnu nočnú moru. Distribuovanie takzvaných energopoukážok sprevádzajú zmätky. Kým niektorí čakajú na pomoc márne, iným prichádzajú šeky na cudzie mená alebo nesprávne adresy. O probléme informujú Správy STVR.
Ilustračným príkladom je pani Anna, ktorá vlastní dve nehnuteľnosti, no pomoc nedostala ani na jednu. Štátny systém v jej prípade zlyhal v identifikácii oprávnenej osoby. Peniaze namiesto nej nasmeroval buď jej manželovi, alebo v prípade druhého bytu dokonca úplne cudziemu človeku, a to nájomníkovi.
Systém háda, kto v byte býva
Ministerstvo hospodárstva priznáva, že databázy nie sú dokonalé. V prípadoch, keď systém nevie so stopercentnou istotou určiť užívateľa bytu, nastávajú chyby. Úrady preto spolu so šekmi či výzvami žiadajú ľudí o doplnenie údajov, aby mohli domácnosti správne spárovať s konkrétnymi nehnuteľnosťami.
Riešenie týchto nezrovnalostí však naráža na byrokraciu. Klientske centrá sú pod náporom sťažností a ľuďom často odporúčajú, aby prišli situáciu vyriešiť všetci dotknutí osobne. To je však v praxi neraz nemožné, najmä ak ide o viacčlenné rodiny alebo imobilných ľudí. Jedinou cestou je vtedy vybavenie úradného splnomocnenia. Úrady odporúčajú využívať aj infolinku alebo web energopomoc.sk.
Skokový nárast faktúr
Okrem chaosu s poukážkami čelia Slováci aj ďalšiemu šoku pri pohľade na nové rozpisy zálohových platieb. Sumy za plyn a elektrinu v niektorých prípadoch narástli o desiatky percent. Analytici upozorňujú na dvojaký meter: domácnosti s nárokom na pomoc pocítia len mierne, asi trojpercentné zdraženie.
Ostatní, ktorí do schémy pomoci nespadajú, si priplatia výrazne viac. Pri plyne môže ísť o nárast o tretinu, pri elektrine o 25 až 30 percent. SPP vysvetľuje vysoké zálohy aj technickým prepočtom. Keďže sa ceny menili až od februára, celoročné navýšenie sa musí rozpočítať do menšieho počtu mesiacov, čo opticky zvyšuje mesačnú platbu.
Energošeky sú kľúčovým sociálnym nástrojom štátu, ktorý má zabrániť tomu, aby sa slovenské domácnosti prepadli do takzvanej energetickej chudoby. Ich primárnym účelom je kompenzovať extrémne výkyvy cien plynu a elektriny, ktoré by bez tejto dotácie boli pre mnohé rodiny, dôchodcov či samoživiteľov likvidačné.
Slúžia ako priama finančná injekcia, ktorá má pokryť rozdiel medzi reálnou trhovou cenou energií a sumou, ktorú je bežný občan schopný zaplatiť bez toho, aby musel drasticky obmedziť výdavky na iné základné životné potreby, ako sú potraviny či lieky.
Problém kľúčovej pomoci
Aktuálny chaos v doručovaní predstavuje vážny problém najmä kvôli faktoru času a adresnosti. Faktúry s novými, výrazne vyššími zálohami prichádzajú do schránok v týchto dňoch a ľudia ich musia uhradiť okamžite. Ak však pomoc skončí v rukách nesprávnej osoby, napríklad u bývalého manžela, ktorý v dome už roky nebýva, alebo u podnájomníka, ktorý nemá trvalý pobyt a energie reálne neplatí, skutočný platiteľ ostáva bez podpory, no s plnou sumou na šeku.
Navyše, situácia vytvára nebezpečný administratívny precedens. Namiesto automatickej pomoci štát prenáša bremeno dokazovania na občana. Nutnosť behať po klientskych centrách, opravovať údaje v katastri či vybavovať splnomocnenia pre imobilných príbuzných mení sľubovanú pomoc na byrokratickú prekážkovú dráhu. Pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva to namiesto pocitu istoty prináša len frustráciu, chaos a v krajnom prípade aj riziko omeškania platieb a následného odpojenia od energií.
