Slovenskí spotrebitelia sa musia pripraviť na to, že ich obľúbené sladkosti a slané pochutiny od januára 2026 zaťažia peňaženku o niečo viac. V rámci vládneho úsilia o ozdravenie verejných financií dochádza k úprave sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH). Kým vybrané základné potraviny sa dočkajú nižšieho zdanenia, kategória „nerestí“ sa presúva do vyššieho pásma. Na tému upozornil portál STVR.
Prechod na 23-percentnú DPH
Doterajšia 19-percentná DPH, ktorá sa vzťahovala na široké spektrum potravín, sa v prípade cukroviniek a slaných pochutín od nového roka definitívne končí. Po novom sa na ne bude vzťahovať základná sadzba 23 percent. Ministerstvo financií SR si od tohto kroku sľubuje výraznú finančnú injekciu do štátnej pokladnice a podľa odhadov by malo ísť o približne 90 miliónov eur.
Hovorca rezortu financií Pavol Kirinovič v tejto súvislosti upresnil, že vyššia daň nebude aplikovaná paušálne podľa presného chemického zloženia výrobku (obsahu soli či cukru), ale podľa konkrétnych kategórií tovarov. Medzi tie, ktoré zdražejú najvýraznejšie, zaradili čokolády, sušienky, klasické zemiakové lupienky, rôzne typy snackov či slané tyčinky.
Koľko si reálne priplatíme?
Hoci percentuálny nárast vyzerá hrozivo, v prepočte na jednotlivé položky ide o sumy v rádoch jednotiek centov. Ministerstvo financií SR cez hovorcu Kirinoviča načrtlo niekoľko modelových príkladov.
- Čokoláda (100 g): nárast o cca 6 centov.
- Čipsy (60 g): nárast o cca 5 centov.
- Priemyselný džem: nárast o cca 6 centov.
- Zmrzlina: nárast o cca 3 centy.
Analytik Pavel Škriniar však upozorňuje, že matematický výpočet DPH je len jedna strana mince. Výsledná cenovka na pulte bude závisieť predovšetkým od stratégie obchodných reťazcov a samotných producentov. Podľa jeho slov bude kľúčové, či sa výrobcovia a predajcovia rozhodnú absorbovať časť zvýšených nákladov do svojich marží, alebo celé bremeno daňového zaťaženia prenesú priamo na zákazníka.
Zmena receptúry ako úniková cesta?
Zvýšený tlak na cenu môže prinútiť potravinárov k inováciám, ktoré však nemusia byť vždy k prospechu spotrebiteľa. Jednou z ciest je nahradenie klasickej sacharózy (cukru) lacnejšími syntetickými alternatívami.
Odborník na zdravú výživu Michal Páleník v tejto súvislosti varuje, že nadmerná konzumácia umelých sladidiel so sebou prináša zdravotné riziká a pre ľudský organizmus nie sú ideálnym riešením. Navyše, hoci sú tieto dane často prezentované aj ako nástroj boja proti obezite, odborníci sú skeptickí.
Škriniar sa domnieva, že spotreba výrazne neklesne kvôli zmene životného štýlu, ale skôr kvôli zníženej kúpyschopnosti ľudí s nižšími príjmami, pre ktorých sa pochutiny stanú luxusom.
Historický kontext a širšie súvislosti
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá sa snaží regulovať spotrebu nezdravých potravín cez dane. Podobné kroky už v minulosti zaviedlo napríklad Maďarsko alebo Mexiko (tzv. „Sugar Tax“). Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že hoci príjem do rozpočtu stúpne, dopyt po týchto produktoch rapídne neklesá, pretože ľudia sa svojich zlozvykov vzdávajú len ťažko.
Zaujímavým ukazovateľom je predošlá skúsenosť so sladenými nápojmi. Podľa dostupných štatistík viedli predchádzajúce opatrenia v tomto segmente k poklesu obratu obchodníkov o približne 12 percent. Či sa podobný scenár zopakuje aj pri čipsoch a čokoládach, ukážu prvé mesiace roka 2026.
