Slovensko vstupuje do nasledujúcich rokov s konsolidačným plánom, ktorý má verejné financie stabilizovať, no podľa najnovších prepočtov Národnej banky Slovenska skôr zvyšuje tlak na ekonomiku a obyvateľov. Rozpočtový rámec na roky 2026 až 2028 podľa tejto analýzy pokrýva len približne tretinu potrebnej cesty k ozdraveniu, zatiaľ čo dlh zostáva vysoký a zásadné rozhodnutia sa odsúvajú.
Rozpočtová politika tak smeruje k situácii, v ktorej sa štát formálne tvári, že konsoliduje, ale reálne problémy nerieši. Odborníci upozorňujú, že bez hlbších reforiem môže byť dlhodobo odkladané riešenie po roku 2028 bolestivé nielen pre verejné financie, ale aj pre bežné domácnosti.
Konsolidácia brzdí, dlh narastá
Vláda plánuje od roku 2026 spustiť konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur. Úspory majú vzniknúť najmä zvýšením daní a odvodov, pomalším rastom platov vo verejnej správe a škrtmi vo výdavkoch štátu. Súčasne však počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe ďalej rastie, takže šetrenie nestojí na reálnom znižovaní počtu ľudí, ale len na obmedzení mzdovej dynamiky.
NBS takýto prístup označuje za povrchové riešenie. Krátkodobo môže priniesť zníženie nákladov, no v dlhšom horizonte má len obmedzený efekt. Napriek pripravovanej konsolidácii zostane verejný dlh vysoký. V roku 2028 by mal dosiahnuť približne 70 percent hrubého domáceho produktu a v priebehu nasledujúcej dekády by podľa prognóz mohol prekročiť hranicu 90 percent HDP.
Prečítajte si tiež
Terajší dojem stabilizácie je navyše do veľkej miery výsledkom čerpania hotovostných rezerv, čo len opticky udržiava pomer dlhu k výkonu ekonomiky blízko 60 percent. Ak sa politika nezmení, čistý dlh bude ďalej narastať a po roku 2028 môže jeho trajektória prudko zrýchliť. Súčasne NBS odhaduje, že samotná konsolidácia zníži v roku 2026 rast HDP približne o 0,8 percentuálneho bodu, pričom chýbajú opatrenia, ktoré by rast podporili.
Dopady na ľudí a firmy
Vyššie dane a odvody priamo zasiahnu rozpočty firiem aj domácností. Ľuďom po odvodoch a daniach zostane menej finančných prostriedkov, pričom spomalenie ekonomiky znižuje priestor na rast miezd a môže priniesť stagnáciu či dokonca prepúšťanie.
Verejný dlh udržiavaný nad 60 percent HDP zvyšuje riziko, že štát bude v budúcnosti nútený pristúpiť k ďalšiemu zvyšovaniu daňového zaťaženia alebo k obmedzovaniu výdavkov. V kombinácii so starnutím populácie, rastom sociálnych nákladov a vyššími úrokmi sa tlak na verejné financie môže premeniť na výraznú záťaž pre daňovníkov.
Bez reforiem hrozí tvrdé vytriezvenie
NBS vo svojej analýze zdôrazňuje, že samotné krátkodobé škrty a obmedzovanie prevádzkových výdavkov štátu dlhodobú stabilitu neprinesú. Kľúčové je zásadne zvýšiť efektívnosť verejnej správy, redukovať neefektívne výdavky a posilniť potenciál ekonomiky investíciami do vzdelávania, inovácií a digitalizácie. Bez takýchto krokov zostane konsolidácia len dočasnou záplatou na hlbší problém.
Do roku 2028 sa má síce deficit verejných financií na papieri znižovať, no len za predpokladu, že vláda prijme ďalšie, dnes ešte nekonkretizované opatrenia. Aj pri tomto scenári má verejný dlh zostať nad 60 percent HDP a čistý dlh pri nezmenenej politike ďalej porastie. Slovensko tak môže pokračovať smerom k narastajúcej daňovej a dlhovej záťaži, ak sa bude rozhodujúci zásah do fungovania štátu naďalej odkladať.
Kým sa bude hovoriť len o konsolidácii a nie o skutočnej modernizácii verejného sektora, bude toto slovo pre mnohých skôr synonymom brzdy ekonomiky než záchrany. Odborníci upozorňujú, že ak sa do roku 2028 neprijmú zásadné reformy, môže Slovensko čeliť tvrdej rane.
