Slovenská legislatíva sa chystá na revolučný skok do 21. storočia, ktorý prepíše pravidlá zodpovednosti za škodu platné viac ako štvrťstoročie. Ministerstvo hospodárstva SR reaguje na nevyhnutnú realitu digitalizácie a pripravilo nový zákon, ktorý je priamou transpozíciou európskej smernice, píše portál emefka.sk.
Táto norma, ktorá má nadobudnúť účinnosť v decembri 2026, reaguje na fakt, že v dnešnej dobe nás čoraz menej ohrozujú mechanické poruchy práčok a čoraz viac zlyhania softvéru či umelej inteligencie.
Keďže ide o európske nariadenie, pravidlá budú platiť jednotne v celej únii bez možnosti, aby ich jednotlivé štáty zmierňovali alebo sprísňovali, čo má zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany pre každého Európana.
Softvér získal potrebné postavenie
Najzásadnejšou novinkou je dramatické rozšírenie definície toho, čo sa považuje za „výrobok“. Kým doteraz zákon vnímal pod týmto pojmom primárne hmatateľné veci, po novom sa do tejto kategórie zaradí aj softvér, systémy umelej inteligencie, digitálne výrobné súbory pre 3D tlačiarne, ale aj elektrina či suroviny ako voda a plyn.
Zákonodarca tým reflektuje situáciu, kedy digitálne prvky priamo ovplyvňujú funkčnosť a bezpečnosť zariadení. Ak teda zlyhá autonómny systém v aute alebo inteligentné riadenie domu spôsobí požiar, bude sa na to hľadieť rovnako, ako keby vybuchol plynový kotol. Výnimkou zostávajú len čisté informácie, mediálny obsah alebo zdrojový kód, ktorý nebol uvedený na trh ako produkt.
Zodpovednosť nekončí pri pokladni
Zákon zavádza nový kľúčový pojem „kontrola výrobcu“, ktorý mení chápanie zodpovednosti v čase. Doteraz sa zodpovednosť viazala najmä na moment predaja, no v digitálnom svete sa produkty menia aj po tom, čo si ich prinesiete domov.
Ak výrobca poskytuje softvérové aktualizácie, modernizácie alebo digitálne služby a má nad nimi dohľad, nesie plnú zodpovednosť za škody, ktoré tieto zásahy spôsobia. Firmy sa tak už nebudú môcť zbaviť viny tvrdením, že chyba vznikla až po predaji inštaláciou nového firmvéru, pokiaľ bol tento firmvér pod ich kontrolou.
Ľahšia cesta k odškodneniu
Výrazne si polepšia aj poškodení spotrebitelia. V platnosti ostáva takzvaná objektívna zodpovednosť, čo znamená, že poškodený nemusí výrobcovi dokazovať úmysel alebo nedbanlivosť. Stačí preukázať, že výrobok mal vadu, vznikla škoda a medzi týmito dvoma javmi je príčinná súvislosť.
Aby sa vyrovnala informačná nerovnováha medzi bežným človekom a technologickým gigantom, súdy budú môcť nariadiť sprístupnenie technickej dokumentácie a zavádzajú sa „vyvrátiteľné domnienky vadnosti“. To v praxi znamená, že v určitých prípadoch sa bude predpokladať, že výrobok bol vadný, kým výrobca nedokáže opak.
Okruh zodpovedných subjektov sa navyše rozširuje aj na dovozcov, logistické firmy či online platformy, čo je reakciou na globálny e-commerce trh, kde je skutočný výrobca často nedosiahnuteľný v Ázii.
