Predstava, že zo dňa na deň prestane tiecť voda, zhasnú svetlá, v obchodoch si nekúpite jedlo a mobilný signál sa stane minulosťou, pôsobí ako scéna z katastrofického filmu. Pre civilnú ochranu je to však reálny scenár, na ktorý treba obyvateľstvo pripraviť.
Česká republika sa preto rozhodla pre masívnu informačnú kampaň a inšpirovaná odolnosťou Fínska rozoslala do 5,2 milióna poštových schránok brožúru s názvom „72 hodín“, píšu Správy STVR.
Jej cieľ je jasný, a síce naučiť ľudí, ako sa o seba a svoju rodinu postarať počas prvých troch kritických dní akejkoľvek katastrofy, kým sa záchranným zložkám podarí obnoviť základné funkcie štátu alebo doraziť na pomoc.
Jan Paťawa z českého rezortu vnútra upozorňuje, že v takejto chvíli nebude fungovať takmer nič, na čo sme zvyknutí, od čerpacích staníc cez lekárne až po platobné terminály.
Zásoby, hotovosť a analógové rádio
Základom prežitia je podľa príručky sebestačnosť. Domácnosti by mali disponovať zásobami, ktoré im umožnia fungovať v izolácii. Kľúčová je balená voda a nádoby na jej uskladnenie, trvanlivé potraviny, ktoré netreba variť, a základné lieky. Keďže pri výpadku elektriny nebudú fungovať bankomaty ani terminály v obchodoch, nevyhnutnosťou je hotovosť v nižších nominálnych hodnotách.
Pre získavanie informácií v čase, keď vypadne internet a televízia, je nenahraditeľným pomocníkom obyčajné rádio na baterky alebo kľuku. Brožúra pomocou jednoduchých piktogramov vysvetľuje aj to, ako sa bezpečne ukryť alebo ako postupovať pri nariadenej evakuácii.
Slovenský systém a pravidlo tichých ranených
Na podobné situácie sa pripravuje aj Slovensko. Ministerstvo vnútra SR vydalo vlastné odporúčania pre prípad krízy či ozbrojeného konfliktu, ktoré sú dostupné v digitálnej forme na webe a čiastočne aj v tlačenej podobe.
Štátna tajomníčka Lucia Kurilovská priblížila, že slovenská brožúrka taktiež simuluje konkrétne situácie a radí, čo si zbaliť do takzvaného pohotovostného vaku. Ten by mal byť pripravený tak, aby ho človek v prípade poplachu mohol okamžite vziať a odísť.
Slovensko je v súčasnosti pokryté systémom včasného varovania na 85 percentách obývaného územia, čo umožňuje sirénami upozorniť na hrozby, ako sú priemyselné havárie, živelné pohromy či vzdušné útoky.
Prezident Hasičského a záchranného zboru Adrián Mifkovič v tejto súvislosti pridal aj cenné rady pre extrémne situácie, napríklad pri teroristickom útoku. Základným pravidlom je nehrať sa na hrdinu. Ak je to možné, treba okamžite utekať do bezpečia.
Prvú pomoc má zmysel poskytovať až vtedy, keď pominie bezprostredné nebezpečenstvo. Pri triedení ranených pritom platí drsná, no logická zásada, a to prioritne sa treba venovať tým, ktorí sú ticho. Tí, ktorí kričia, majú totiž zachovaný krvný obeh a dýchajú, zatiaľ čo tichí ranení sú v bezprostrednom ohrození života a vyžadujú okamžitý zásah.
