Slovenský pracovný trh zažíva najväčšie napätie za posledných päť rokov. Na úrady práce pribúdajú tisíce nových nezamestnaných a miera nezamestnanosti stúpa. Deje sa to napriek tomu, firmy súčasne hlásia rekordný počet voľných pozícií a to viac ako 116-tisíc. Paradox, ktorý sa prejavuje naprieč krajinami, má u nás osobitý regionálny rozmer. Téme sa venoval spravodajský portál STVR.
Podľa ekonóma a riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka sa problém netýka primárne odvetví, ale skôr lokalít. Najhoršie vyhliadky majú regióny s dlhodobými ekonomickými ťažkosťami, čiže východné Slovensko a juh stredného Slovenska. „Tam človek, bez ohľadu na profesiu, naráža na slabšiu ponuku,“ uviedol Páleník v diskusii Aktuálne :24.
Pracovný trh je v napätí
Generálny riaditeľ spoločnosti Alma Career Slovakia Radoslav Rezák zároveň potvrdzuje, že často chýbajú potrebné zručnosti alebo motivácia. Prípadne sa nedarí zladiť požiadavky firiem s miestnou ponukou práce.
Najvýraznejšie napätie na pracovnom trhu sa aktuálne sústreďuje v Bratislave a okolí. Tu je približne polovica neobsadených pracovných miest. Nezamestnaných je pritom v regióne málo.
„Zvyšok voľných pozícií v ostatných krajoch sa zvyčajne utrasie a zamestnávatelia si ľudí nájdu, ale v Bratislave je problém najvypuklejší,“ dodal Páleník.
Ľudia tu sú, ale bez kompetencií
Rezák upozorňuje, že firmy síce často deklarujú, že „ľudia tu sú“, no absentujú požadované kompetencie. Popri odbornosti sa prehliadajú aj takzvané mäkké zručnosti. K nim patrí zodpovednosť, systematickosť či schopnosť komunikácie, ktoré uchádzači často neuvádzajú ani vo svojich životopisoch.
Čo očakávajú zamestnávatelia
Z ostatných zručností zamestnávatelia očakávajú najmä základné kompetencie. Tu môžeme zaradiť znalosť angličtiny, elementárnu matematickú gramotnosť a prácu s počítačom. „Nie sú to zázračné veci, zamestnávatelia sú naučení, že zamestnancov si musia rozvíjať sami,“ objasnil Rezák.
Odborníci sa zhodujú, že dlhodobým riešením je celoživotné vzdelávanie. Rovnako tak systematické zlepšovanie kvalifikácie, ktoré zvyšuje adaptabilitu pracovníkov aj ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.
Toto hovoria o zamestnanosti štatistiky
Širší obraz dopĺňajú dáta Štatistického úradu SR. V treťom štvrťroku 2025 dosiahol počet pracujúcich 2,605 milióna, čo je medziročne menej o 12-tisíc osôb (– 0,5 percenta). Po sezónnom očistení medzikvartálne klesla zamestnanosť o 0,1 percenta na 2,608 milióna.
Z regionálneho pohľadu sa počet pracujúcich znížil v šiestich z ôsmich krajov. Najväčší úbytok zaznamenal Nitriansky kraj (– 6600 osôb), kde pokles pretrváva už šiesty štvrťrok po sebe. Nasledoval Bratislavský kraj s takmer – 6000 pracujúcimi. Na opačnom konci rebríčka bol Trenčiansky kraj s minimálnym poklesom (– 500 osôb). V štatistike sú aj dva regióny s prírastkom, Trnavský (+ 7000) a Žilinský (+ 2400).
Pracovný trh musí prejsť transformáciou
Za prvých deväť mesiacov 2025 pracovalo na Slovensku spolu približne 2,6 milióna ľudí, pričom celková zamestnanosť medziročne klesla o 0,3 percenta. Zmenu ťahá pokles vo výrobných odvetviach (– 9500 osôb, – 1 percento). Štatistiku len čiastočne vyrovnal drobný prírastok v službách (+ 2600 osôb, + 0,2 percenta). Z osemnástich sledovaných odvetví evidovalo medziročný úbytok deväť.
Slovensko tak aktuálne stojí pred výzvou zosúladiť regionálnu dostupnosť práce s kvalifikáciou uchádzačov. Bez systematického rozvoja zručností a lepšieho prepojenia ponuky s dopytom, najmä v Bratislave a v ekonomicky slabších regiónoch, sa paradox rastúcej nezamestnanosti pri rekordnom počte voľných miest môže naďalej prehlbovať.
