Slovenskí zamestnanci síce dostávajú vyššie hrubé mzdy, no ich čisté príjmy rastú najpomalšie spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Podľa najnovšej analýzy združenia Klub 500 za to nemôže neochota firiem, ale extrémne daňovo-odvodové zaťaženie práce. Kým susedné krajiny svoje systémy reformovali, Slovensko zaostáva a zamestnancom zostáva z celkových nákladov na prácu najmenej, píše denník Teraz.sk.
Slovenské mzdy na chvoste V4
Analytička Klubu 500 Diana Motúzová upozornila na výrazné zaostávanie Slovenska v raste čistých miezd. Podľa dát medzinárodnej poradenskej spoločnosti Forvis Mazars za obdobie rokov 2016 až 2025 vzrástli čisté mzdy v súkromnom sektore na Slovensku len o 54 %.
V porovnaní so susedmi je to dramatický rozdiel – Česko zaznamenalo rast o 77 %, Poľsko o 108 % a Maďarsko až o 112 %. Motúzová zdôraznila, že kým v roku 2016 mali Slováci druhé najvyššie čisté mzdy v regióne, dnes sú na poslednom mieste.
Príjmy brzdia vysoké dane a odvody
Dôvodom tohto zaostávania podľa analytičky nie je neochota zamestnávateľov, ale vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Zatiaľ čo susedné krajiny prijali reformy na zefektívnenie svojich systémov alebo zvýšenie nezdaniteľnej časti, Slovensko si udržiava nastavenie, ktoré z rastu hrubej mzdy ukrajuje najviac.
Z celkových nákladov firmy na zamestnanca (superhrubej mzdy) si slovenský pracovník ponechá len 51,5 %. V okolitých krajinách je to podstatne viac: v Česku 54,9 %, v Poľsku 57,2 % a v Maďarsku dokonca 58,9 %. Tento rozdiel podľa analytičky neodráža len ekonomickú výkonnosť, ale najmä nevýhodné nastavenie systému.
Problémom je aj nízka nezdaniteľná časť
Podnikatelia upozorňujú aj na ďalší problém, ktorým je pomalý rast nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). Tá v minulosti kopírovala úroveň minimálnej mzdy, no v posledných rokoch výrazne zaostáva. Dôsledkom je, že daň z príjmu dnes platia už aj nízkopríjmoví zamestnanci, čo brzdí rast ich čistých výplat a znižuje efekt zvyšovania hrubých miezd.
Analytička navrhuje reformu
Podľa Motúzovej štát nemôže donekonečna zvyšovať zaťaženie práce, ak chce, aby mali ľudia vyššie čisté mzdy. Riešením je podľa nej zásadná reforma systému daní a odvodov. Za efektívnu cestu na zvýšenie čistých príjmov nízkopríjmových skupín považuje práve zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Iba tak sa podľa nej snaha zamestnávateľov o lepšie odmeňovanie prejaví aj v reálnych čistých príjmoch ľudí.
Naše mzdy zaplačú ešte viac
Súčasná situácia je teda pre Slovákov veľmi nepriaznivá – v porovnaní s krajinami V4 máme najnižší podiel čistej mzdy zo superhrubej mzdy. A žiaľ, tretí konsolidačný balíček, ktorý začne platiť od roku 2026, túto situáciu ešte viac zhorší a mzdy Slovákov utrpia ďalší úder.
Dôvodom je, že balíček obsahuje opatrenia, ktoré priamo znížia čistý príjem zamestnancov. Tým najdôležitejším a plošným opatrením je zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré platí zamestnanec, zo súčasných 4 % na 5 % z hrubej mzdy. To v praxi znamená, že aj keby zamestnancovi vôbec nezvýšili hrubú mzdu, na účet mu v roku 2026 automaticky príde menej peňazí ako v roku 2025. Pri hrubej mzde 1 500 eur to predstavuje pokles približne o 12 eur mesačne.
Okrem toho sa balíček špeciálne zameriava aj na lepšie zarábajúcich ľudí. Pre nich sa zavádzajú nové, vyššie daňové pásma (30 % a 35 %) pre príjmy nad 60-tisíc eur ročne a tiež sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov. Pre túto skupinu bude teda pokles čistej mzdy ešte výraznejší.
Situáciu zhoršujú aj ďalšie opatrenia, ktoré ovplyvnia príjmy nepriamo. Zrušenie štátnych sviatkov (trvalo 17. novembra a dočasne 8. mája a 15. septembra v roku 2026) znamená, že zamestnanci, ktorí boli zvyknutí v tieto dni pracovať, prídu o 100 % sviatočné príplatky, čo je reálne zníženie ich možného zárobku.
Zároveň konsolidácia zvyšuje náklady na prácu aj pre samotných zamestnávateľov (napríklad predĺžením platenej PN zamestnanca z 10 na 14 dní). Tým sa zmenšuje ich finančný priestor a ochota na budúce výraznejšie zvyšovanie hrubých miezd.
