Minister práce Erik Tomáš sa nedávno pustil do ostrej kritiky živnostníkov, ktorí majú podľa neho prispievať menej do systému, než z neho čerpajú. Jeho vyjadrenia však spustili lavínu reakcií z podnikateľského prostredia i medzi analytikmi. Mnohí tvrdia, že ide len o snahu politicky prekryť neudržateľný rozpočtový deficit, nie o riešenie spravodlivého daňového systému.
Hľadanie vinníka namiesto reformy
Analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS upozorňuje, že zvýšenie odvodov podľa výpočtov zníži deficit len minimálne, zatiaľ čo pre časť drobných podnikateľov bude likvidačné. Podľa neho by aj dvojnásobné zdanenie prinieslo len zanedbateľný efekt, keďže dieru vo verejných financiách spôsobuje štátna spotreba a nie remeselník so živnosťou. Dodáva, že politici často operujú s číslami bez dôkazov a vymýšľajú si armádu „falošných“ živnostníkov, ktorých reálne inšpekcie takmer nenašli.
Podľa prezidenta Živnostenského zväzu Stanislava Čižmárika je samotný pojem „falošní živnostníci“ zavádzajúci. Tvrdí, že ide skôr o „falošných zamestnancov“, pretože mnohí sú do práce na živnosť tlačení firmami, ktoré sa chcú vyhnúť vysokým odvodom. Politici tak podľa neho namiesto riešenia zneužívania systému útočia na tých, ktorí sa len snažia prežiť.
Živnosť ako lakmusový papier ekonomiky
Vlachynský prirovnáva živnostníkov k „kanárikom v bani“, pretože medzi prvými pociťujú dopady drahej regulácie a rastúcich nákladov. Zamestnancov chráni Zákonník práce, no drobný podnikateľ znáša všetky riziká sám. Ak štát bude ďalej zaťažovať túto skupinu, môže podľa neho prísť o dôležitý motor inovácií a tvorby pracovných miest. Zníženie flexibility pracovného trhu by mohlo v konečnom dôsledku ochromiť aj väčšie firmy, ktoré z ich služieb profitujú.
Na Slovensku dnes pôsobí približne 450-tisíc živnostníkov, čo je dôkaz, že tento model práce má v ekonomike svoj význam. Pre mnohých je to prvý krok k väčšiemu podnikaniu alebo spôsob, ako si legálne privyrobiť. Práve títo ľudia budú novými pravidlami zasiahnutí najviac, pretože popri hlavnom zamestnaní, dôchodku alebo štúdiu budú musieť odvádzať aj tzv. mikroodvod 131 eur mesačne.
Prečítajte si tiež
Krok, ktorý môže odradiť nováčikov
Pre začínajúcich podnikateľov sa pripravujú ešte prísnejšie podmienky. Štát od septembra zrušil doterajšie „odvodové prázdniny“, ktoré trvali aj takmer dva roky, a skracuje ich na päť mesiacov. Od šiesteho mesiaca podnikania tak musí každý platiť plnú odvodenú sumu približne 131 eur. Tento krok môže podľa odborníkov zlikvidovať záujem ľudí vyskúšať si podnikanie a z dlhodobého hľadiska spomaliť prirodzenú obnovu podnikateľského prostredia.
Vláda argumentuje, že vyššie odvody prinesú živnostníkom v budúcnosti lepší dôchodok. No ekonómovia upozorňujú, že práve mikroodvod je nastavený tak nízko, že sa nemusí započítať do odpracovaných rokov. V praxi tak môže podnikateľ zaplatiť vyše 1 500 eur ročne bez toho, aby sa mu priblížil dôchodkový nárok.
