Takmer polovica pracujúcich na Slovensku už pripúšťa, že ich miesto môže v najbližších rokoch zmeniť umelá inteligencia, alebo dokonca úplne zaniknúť. Ešte pred desiatimi rokmi išlo o sci‑fi scenár, dnes však ľudia premýšľajú, čo budú robiť, ak algoritmy preberú ich bežnú agendu. Téma sa dostáva do rodinných rozhovorov, na porady vo firmách a čoraz častejšie aj do triednych učební.
Analytici upozorňujú, že Slovensko sa ocitá uprostred jednej z najväčších pracovných premien za posledné desaťročia. Odhady Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska ukazujú, že približne tretina pozícií môže prejsť výraznou premenou. Nepôjde pritom iba o drobné úpravy náplne práce, ale o zásadné posuny v tom, kto čo robí a aké zručnosti sú vôbec potrebné.
Kto sa má obávať o prácu
Najväčší otras čaká kancelárske profesie. Administratívni pracovníci, bankári a účtovníci už dnes sledujú, ako systémy generujú zmluvy, sledujú platby a automaticky pripravujú reporty, pričom človek sa čoraz častejšie ocitá skôr v pozícii dozorcu. V doprave a logistike sa testujú nástroje, ktoré plánujú trasy, sledujú zásielky a komunikujú so zákazníkmi. Tieto zmeny nemusia prísť zo dňa na deň, sú však neúprosné a firmy ich sledujú veľmi pozorne.
Na druhej strane, remeselníci môžu čakať skôr pomoc ako úplné nahradenie. Elektrikári, automechanici, inštalatéri a kaderníčky potrebujú jemnú motoriku, prácu s telom človeka aj schopnosť improvizovať v nečakaných situáciách. Technológia im vie poradiť pri diagnostike alebo objednávke materiálu, no samotný zásah musí stále urobiť človek. Podobne sú na tom opatrovatelia, zdravotné sestry alebo učitelia, ktorí stoja na osobnom kontakte.
Prečítajte si tiež
AI ako šanca, nie len hrozba
Personálne agentúry zdôrazňujú, že automatizácia neznamená iba škrtanie pracovných miest. Inteligentné nástroje dokážu prevziať monotónne úlohy a uvoľniť ľuďom ruky pre rozhodovanie, tvorivé úlohy a komunikáciu so zákazníkmi. Riaditeľka agentúry Grafton Jitka Kouba pripomína, že krajina môže vďaka rýchlemu prijatiu AI zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť, pričom podmienkou zostáva ochota učiť sa nové veci počas celej kariéry.
Rozdiely medzi generáciami sú pritom zreteľné. Mladší pracovníci berú nové aplikácie a chatboty ako samozrejmosť, používajú ich pri učení aj pri práci a často experimentujú bez väčších obáv. Staršie ročníky sú oveľa opatrnejšie, boja sa, že prídu o dlhoročnú pozíciu alebo o uznanie svojich skúseností. Ak manažéri tento napätý rozmer ignorujú, môžu sa v tímoch prehĺbiť konflikty a neochota spolupracovať.
Deti by si mali školu vybrať opatrne
Najväčší tlak aktuálne cítia rodičia deviatakov, ktorí riešia prihlášky na stredné školy. Odborníci im radia, aby sa pýtali, či nebude vybraný odbor o päť rokov v útlme. Relatívne stabilnú budúcnosť majú remeslá, zdravotníctvo a vzdelávanie, pretože spájajú prácu s ľuďmi a fyzickú činnosť s odbornými vedomosťami. Aj tu však školy musia prispôsobovať učivo tak, aby žiaci vedeli pracovať s digitálnymi nástrojmi a nebáli sa inovácií.
Rastúci záujem je o technické odbory, ktoré priamo pracujú s dátami a softvérom. Dátová analytika, sieťová bezpečnosť, programovanie a správa informačných systémov sa stávajú vstupenkou do firiem, ktoré budujú vlastné AI riešenia. Zaujímavý smer predstavuje aj autotronika, kde sa spája láska k automobilom s modernou elektronikou a diagnostickými nástrojmi. Absolventi takýchto odborov nachádzajú uplatnenie doma aj v zahraničí.
