Manažéri technologických firiem roky sľubujú, že umelá inteligencia nám umožní pracovať menej. Zatiaľ sa to ale prejavilo najmä tak, že menej ľudí pre nich pracuje na plný úväzok. Vlna prepúšťania v prvom kvartáli tohto roku zasiahla niektoré z najväčších mien technologického priemyslu, čo verejnosť vníma ako jednoduchý príbeh, že postupne AI nahrádza ľudí. Realita je však podstatne komplikovanejšia.
Kto prepúšťal a v akých počtoch?
Len v prvých mesiacoch roku 2026 prišlo o prácu v technologickom sektore viac ako 45-tisíc ľudí. Ako informuje portál Storyboard18, Meta prepustila okolo 1 500 zamestnancov, predovšetkým z divízie Reality Labs, pričom celkový rozsah škrtov by mohol dosiahnuť až 15-tisíc pozícií.
Spoločnosť Block, ktorú spoluzaložil Jack Dorsey, oznámila koncom februára prepustenie 4-tisíc zamestnancov, teda zhruba 40 percent celej pracovnej sily. Dorsey pritom otvorene uviedol, že dôvodom je prechod na model fungujúci prednostne na báze umelej inteligencie.
Atlassian, výrobca nástrojov pre projektový manažment, škrtol 1 600 pozícií, čo predstavuje desatinu jeho globálnej pracovnej sily. Spoluzakladateľ Mike Cannon-Brookes to zdôvodnil tým, že AI mení nielen potrebné zručnosti, ale aj celkový počet pozícií v niektorých oblastiach, píše Yahoo Finance.
Podľa správy od spoločnosti Challenger, Gray and Christmas bola umelá inteligencia od roku 2023 citovaná ako dôvod prepustenia pri takmer 92-tisíc pracovných miestach v amerických firmách, pričom takmer dve tretiny z tohto počtu pripadajú na rok 2025.
AI ako zámienka, nie príčina
Analytici však varujú pred prílišným zjednodušovaním. Kathy Ross, analytička poradenskej firmy Gartner, pre Business Insider uviedla, že väčšina aktuálnych prepúšťaní priamo z umelej inteligencie nevyplýva. Podľa jej slov ide skôr o súčasť širšej stratégie. Firmy chcú uvoľniť finančné prostriedky na investície do AI s nádejou na budúci úspech.
Prepúšťanie je teda akýmsi nástrojom financovania vstupenky do pretekov o dominanciu v oblasti generatívnej AI, nie priamo dôsledkom toho, že by AI skutočne bola schopná prevziať úlohu ľudí na pozíciách, z ktorých boli prepustení.
A potvrdzuje to aj výskum. Správa MIT NANDA Initiative s názvom The GenAI Divide: State of AI in Business 2025, vychádzajúca z rozhovorov so 150 lídrami a analýzy 300 verejných AI nasadení, zistila, že 95 percent pilotných AI projektov v podnikoch neprinieslo merateľný nárast príjmov ani úspory. Upozornil na ňu magazín Fortune.
Navyše, že len päť percent iniciatív dosiahlo rýchlu akceleráciu rastu. Problémom podľa výskumu nie je kvalita modelov, ale takzvaná „learning gap“. Inak povedané, nástroje sa neprispôsobujú firemným pracovným tokom a neprinášajú merateľnú hodnotu, teda aspoň zatiaľ. Toto sú schopnosti, ktoré sa musia riadne naučiť, a to jednoducho nejaký čas trvá.
Neprehliadnite
Nahradiť zamestnanca kontraktom
Skutočný posun, ku ktorému v technologickom sektore dochádza, je tichší a menej dramatický ako AI apokalypsa. Firmy prepúšťajú kmeňových zamestnancov a nahrádzajú ich externými dodávateľmi a kontraktormi. Tento model je pre firmy finančne výhodnejší, keďže kontraktori nedostávajú zdravotné poistenie, zamestnanecké akcie, príspevky na dôchodok ani iné benefity.
Prieskum personálnej agentúry Robert Half z konca minulého roku zistil, že 29 percent z 2 000 opýtaných manažérov opätovne otvorilo pozície, ktoré predtým zrušili po zavedení AI. Viac ako polovica (55 percent) z nich pritom plánuje v prvej polovici roku 2026 zvýšiť počet kontraktorov a dočasných pracovníkov, zatiaľ čo 60 percent plánuje navýšiť aj počet zamestnancov na plný úväzok.
Gartner zároveň predpovedá, že polovica firiem, ktoré prepustili zamestnancov v zákazníckom servise s odkazom na AI, bude do roka hľadať ľudí na podobné pozície znova.
Nárast kontraktov však nie je žiadnou doposiaľ nevidenou novinkou. Je to de facto len zrýchlenie dlhodobého trendu. Napríklad správa amerického Úradu štatistiky práce z roku 2001 odhadovala, že v roku 1999 tvorili kontraktori 4,3 percenta pracovnej sily USA. Dnes niektoré odhady so širšou definíciou hovoria až o 40 percentách amerických pracovníkov. Platforma MBO Partners zase odhaduje, že len v USA pracuje ako nezávislí pracovníci 73 miliónov ľudí.
Fintech Klarna je v tomto trende výborným príkladom. Generálny riaditeľ Sebastian Siemiatkowski agresívne znižuje počet zamestnancov, keďže firma využíva AI asistenta na bežnú zákaznícku podporu a kontraktorov na riešenie prípadov, ktoré AI zvládnuť nedokáže. Siemiatkowski minulý rok oznámil, že Klarna buduje „uber model“, čo znamená, že zákazníkov rekrutuje na “gig prácu” v zákazníckom servise. „Sú to naši najvášnivejší zákazníci. A teraz si zarábajú tým, že pracujú v našom zákazníckom servise,“ povedal v podcaste 20VC.
Cena prepúšťania
Jeden z bývalých zamestnancov Microsoftu, ktorého meno Business Insider z dôvodu jeho opätovného zamestnania v tejto firme neuvádza, opisuje, ako bol prepustený napriek tomu, že AI nebola priamym dôvodom.
Krátko po skončení pracovného pomeru ho oslovila externá spoločnosť s ponukou pracovať pre rovnaký tím v Microsofte, tentokrát ako kontraktor. Ponuku odmietol a po ročnom hľadaní práce dostal ponuku na plný úväzok, a to opäť v Microsofte, no v nižšej pozícii s platom o tretinu nižším. „Nemal som na výber. Môj pracovný zápal utrpel obrovský úder,“ uviedol
Výskum pritom potvrdzuje, že podobné skúsenosti nie sú výnimkou. Podľa analýzy spoločnosti Revelio Labs 40 percent bielolímečkových pracovníkov, ktorí zmenili zamestnanie koncom roku 2025, prijalo zníženie platu o 10 percent a viac, čo je najvyšší podiel za desaťročie. Podľa Davida Weila, profesora ekonómie na Brandeis University, je tento trend súčasťou dlhodobej snahy technologického priemyslu minimalizovať počet ľudí, s ktorými musia firmy udržiavať dlhodobé pracovné vzťahy.
Kam to celé smeruje
Rýchle prepúšťanie však môže firmy aj bolieť. Kathy Ross z Gartneru upozorňuje na riziká, ako sú poškodenie reputácie, strata inštitucionálnych znalostí a pokles produktivity počas reorganizácií tímov. Ak k tomu pripočítame zistenia MIT, že väčšina AI pilotov zatiaľ nepriniesla merateľné výsledky, technologické firmy musia dôkladne zvážiť otázku, či cena, ktorú za tento pretek platia ich zamestnanci, neskôr nestrhne aj ich samotné.
