Kybernetické gangy čoraz častejšie útočia na firmy, ktoré pracujú s citlivými a dôvernými údajmi. Nepotrebujú na to ani technickú chybu v systéme, stačí im presvedčiť zamestnanca, aby ich sám pustil do svojho počítača. Ukazuje to archív údajných interných materiálov skupiny Luna Moth, ktorý v októbri unikol na internet. Až 42 z jej posledných 50 obetí boli advokátske kancelárie. Ako skupina postupuje pri útokoch opísala spoločnosť Check Point Software Technologies.
Luna Moth je známa aj pod názvami Silent Ransom Group (SRG) a UNC3753. Archív s jej údajnými materiálmi sa v októbri objavil v anonymnej sieti Tor. Obsahuje výpisy konverzácií v skupine, scenáre telefonických útokov, snímky obrazovky a dokonca aj životopis, ktorý útočníci vytvorili pre falošnú identitu zamestnanca. Z 50 obetí, ktoré skupina naposledy sledovala, bolo až 42 advokátskych kancelárií. Nie je však známe, kto materiály zverejnil ani ako ich získal. Check Point preto upozorňuje, že archív obsahuje viaceré nezrovnalosti a nedá sa brať ako overený obraz toho, ako skupina funguje.
Zločin ako firma s rozdelenými úlohami
Podľa Check Pointu takáto skupina funguje v podstate ako organizované podnikanie, v ktorom má každý svoju úlohu. Jedni pripravujú falošné identity a vyberajú si vhodné obete. Ďalší im telefonujú a manipulujú nimi. Iní zase kradnú dáta a nakoniec vyjednávajú o výkupnom.
Podvodný telefonát pritom nikdy neprichádza naslepo. Útočníci si najprv zistia o firme a jej zamestnancoch čo najviac. Poznajú organizačnú štruktúru, mená ľudí aj to, ako veci vo firme fungujú. Vďaka tomu môžu zavolať pod dôveryhodnou identitou a presvedčivo sa vydávať napríklad za pracovníka IT podpory.
Najprv strach, potom pomoc
Samotný hovor je postavený na psychologickej manipulácii. Útočník najskôr zamestnanca vystraší, že došlo k bezpečnostnému incidentu, a hneď mu ponúkne pomoc. Zároveň ho tlačí do toho, že sa musí konať rýchlo. Napokon ho presviedča, aby povolil vzdialený prístup k počítaču, pretože ide vraj o nevyhnutnú bezpečnostnú kontrolu. Z materiálov tiež vyplýva, že počas hovoru spolupracujú najmenej dvaja útočníci. Jeden sa so zamestnancom rozpráva a usmerňuje ho podľa pripraveného scenára. Druhý sa medzitým cez vzdialené pripojenie pohybuje v jeho počítači, sťahuje dáta alebo do neho môže nahrať škodlivý softvér. Ten, kto telefonuje, pritom priebežne informuje ostatných, ako zamestnanec reaguje.

Tomáš Valenta, riaditeľ Check Pointu na Slovensku, upozorňuje, že útočníci nemusia vždy zneužiť technickú zraniteľnosť. Často im stačí presvedčiť zamestnanca, aby im prístup umožnil sám, a to cez úplne bežný a legitímny nástroj. Je to pritom problém pre všetky typy organizácií, nielen pre advokátov. A dokonca je to problém aj pre bežných ľudí. Konkrétne pri advokátskych kanceláriách je riziko o to väčšie, že majú dôverné informácie o klientoch, obchodných transakciách či súdnych sporoch. Útočníci ich môžu použiť na vydieranie samotnej kancelárie, ale aj jej klientov.
Advokát Miroslav Chlipala z kancelárie AICH Advokáti Chlipala pripomína, že kybernetická bezpečnosť v advokácii už dávno nie je len vecou IT oddelenia. Ide o ochranu dôverných informácií klientov a v konečnom dôsledku aj o to, či klient advokátovi dôveruje. Útoky postavené na manipulácii podľa neho ukazujú, že ani kvalitné technické zabezpečenie samo osebe nestačí. Kancelária musí mať jasné interné pravidlá, musí vedieť overiť nezvyčajné požiadavky a pripraviť ľudí na situácie, v ktorých sa útočník snaží zneužiť práve ich dôveru.

