Masívne „pumpovanie“ peňazí do štátov Európskej únie po pandémii zrejme nebolo celkom premyslené. Upozorňujú na to šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy a členka Európskeho dvoru audítorov (EDA) Katarína Kaszasová. Dlh Únie totiž smeruje k historickému maximu a EÚ podľa nich stráca dych a konkurencieschopnosť voči ekonomikám ako Čína a USA, píše denník Pravda.
Andrassy v utorok po stretnutí s Kaszasovou poukázal na to, že do tejto situácie nás dostali netransparentné a nepresne nasmerované dotačné schémy, ktoré sa často využívajú len na administráciu zdrojov, nie na rozvoj. Skonštatoval, že kondícia Európy je len obrazom kondície jej členských štátov a že sa stráca základný pilier súdržnosti a solidarity.
Dlh, ktorý zaplatí úplne každý
Čísla hovoria jasnou rečou. Kým v roku 2019, pred pandémiou, bol dlh EÚ na úrovni zhruba 52 miliárd eur, dnes je to už 578 miliárd. Podľa šéfa NKÚ hrozí, že do roku 2027 by sa mohol vyšplhať až na 900 miliárd eur.
Európa tak podľa Andrassyho žije na úkor budúcich generácií. Dlhy, ktoré vznikli za posledných päť rokov, budeme musieť splácať až do roku 2050 alebo dokonca 2075. Každý obyvateľ EÚ dnes na svojich pleciach nesie záväzok vo výške 1 350 eur (pre porovnanie, slovenský národný dlh na obyvateľa je zhruba 16 700 eur).
Andrassy zdôraznil, že tieto zdroje bude musieť splácať každý občan a každá členská krajina. Chýba mu však diskusia o tom, ako chce EÚ nastaviť príjmovú časť nového rozpočtu a ako presne sa budú štáty podieľať na splácaní. Upozornil, že od roku 2028 bude musieť byť v rozpočte EÚ každoročne vyčlenených takmer 30 až 31 miliárd eur len na splácanie starých dlhov.
Nacionalizácia rozpočtu a chýbajúce reformy
Šéf NKÚ je presvedčený, že reformy potrebuje nielen Slovensko, ale aj samotná Európa. Súčasné plánovanie sa podľa neho viac sústredí na 27 individuálnych strategických cieľov než na jeden spoločný. Hoci sa to v Bruseli nepočúva rado, podľa Andrassyho dochádza k „nacionalizácii európskeho rozpočtu“ a uprednostňovaniu záujmov 27 krajín na úkor jedného celku.
Varoval pred prístupom, kde je na prvom mieste len čerpanie. „Vyhadzovať peniaze hore komínom“ len preto, že sme ich dostali z Bruselu a musíme ich minúť, je podľa neho veľmi zavádzajúce a nesprávne.
Plán obnovy bez merateľných cieľov
K obrovskému dlhu prispela pandémia a následné rozhodnutie masívne financovať ekonomiky. Podľa Kataríny Kaszasovej z EDA by sa dnes už takéto rozhodnutia rodili inak. Pripomenula, že samotné zadlženie nie je problém, pokiaľ sa prostriedky využijú na generovanie budúcich hodnôt. Výkonnostné audity však zatiaľ naznačujú, že sa to úplne nedeje.
Ako príklad uviedla Slovensko, kde sa z Plánu obnovy a odolnosti financujú aj nové nemocnice či rekonštrukcie, čo sú skôr bežné operatívne výdavky, ktoré by mali byť hradené zo štátneho rozpočtu, nie z mimoriadneho dlhového nástroja.
Andrassy doplnil, že NKÚ aj EDA dlhodobo volajú po tom, aby sa pri takýchto miliardových investíciách na úvod jasne zadefinovali očakávané výsledky. Pri Pláne obnovy to absentovalo. Členské štáty podľa neho nemali definované merateľné ukazovatele a dodnes nevedia povedať, ako tieto miliardy pomohli zlepšiť hospodárenie krajiny alebo ako prispeli k ekonomickému rastu.
Hrozba pre Slovensko: Čas sa kráti
Pri zúčtovaní Plánu obnovy bude preto podľa šéfa kontrolórov náročné povedať, či zdroje prispeli k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Pritom to najťažšie čerpanie nás ešte len čaká.
Andrassy vyslal jasné varovanie: ak nedokážeme investície zrealizovať do polovice budúceho roka (jún 2026), nebudeme vedieť tieto zdroje zúčtovať. To, čo budeme mať rozostavané, budeme musieť dokončiť a celé zaplatiť z rozpočtu SR, čím nevyužijeme pôžičky, ktoré si v našom mene zobral Brusel.
Nový rozpočet podmienený reformami
Európsky dvor audítorov (prezývaný „strážny pes“ Únie) publikoval v októbri svoju výročnú správu, kde rastúci dlh označil za hlavnú hrozbu pre budúci rozpočet.
Téma je pre Slovensko kľúčová, keďže dosiaľ na jedno odvedené euro dostávalo späť 2,5 až 3 eurá. Podľa Kaszasovej je už na stole prvý návrh viacročného finančného rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034. Hoci sa finálny návrh môže zmeniť, prvý „nástrel“ ráta s tým, že takmer 50 percent prostriedkov bude podmienených reformami, na čo sa bude musieť Slovensko dôkladne pripraviť.
